FOTO SME - ĽUBOŠ PILC

Problémy s vrstovníkmi, sexualita, móda, účesy sa dnes stávajú vážnymi témami už pre 11-12-ročných školákov a predovšetkým pre dievčence. Tie nielenže predbiehajú vo vývoji chlapcov – to bolo pre ne vždy typické – ale dnešná aktivita mnohých budúcich slečien sa začína oveľa skôr, ako to bolo pred dvadsiatimi rokmi. Na to sa potom v puberte nabaľuje doslova zápolenie s chlapcami vo vyzývavosti a v čoraz väčšej snahe za každú cenu na seba upozorniť.

Nápor komercie a médií

Odborníci si tento raný dievčenský „nepokoj“ vysvetľujú rôzne. Napríklad náporom komercie. „Nevedia, čo s telom – to je pre ich predpubertálny a pubertálny vek príznačné. Ale tá skorá aktivita, to je aj tlak dnešnej doby,“ myslí si psychológ Julián Lučanský.

Podľa iných je to zase dôsledok zaneprázdnenosti matiek, ktoré na dcéry nemajú čas. K tomu sa pridáva vplyv médií a silnej tendencie merať všetko na peniaze, zisk alebo predané kusy tovaru, tlak oceňovať matky a otcov podľa kariéry v zamestnaní, pričom zostáva úplne zanedbateľné, ako vychovali svoje deti.

„Siedmačky, ôsmačky, naozaj už chodia za chlapcami o niekoľko tried vyššie a hádžu po nich očkami,“ hovorí dlhoročná odborníčka v tejto oblasti Katarína Klačanská. Je školskou psychologičkou a učiteľkou etickej výchovy na osemročnom gymnáziu v Prievidzi a s mládežou je každý deň. Nie je náhoda, ak sa od niektorej zo žiačok dozvie aj informáciu, že dievčina žije sexuálnym životom od 13 rokov. „Väčšinou však nemám pocit, že by dievčatá o týchto témach so svojimi mamami hovorili málo. Veľa závisí od vplyvu rodiny, dokedy púšťajú deti von, aká dôvera vládne k rodičom.“ Terajšie študentky majú neporovnateľne vyššie ambície ako za jej čias. Je to podľa nej odraz toho, že dnešné mamy sú emancipovanejšie a sebavedomejšie.

Úspech verzus rodina

Hypotézu v tomto duchu má aj bratislavská psychologička Jana Štúrová. Tvrdí, že sa stiera rozdiel medzi mužom a ženou. Nedá so to však celkom „zvaliť“ len na tlak doby. „Korene sú v rodine, kde sa posunula väzba medzi mužom a ženou a ich rolami. Pripísala by som to tlaku na racionalitu a schopnosť ženy byť sebestačnou. Celá dnešná doba ju tlačí – v zamestnaní, v škole – k tomu, aby investovala do seba. A toto vidia dievčence aj doma. Nedostáva sa im, rovnako ako ani matkám, uspokojenia ich ženských túžob a potrieb, lebo to prekrýva dravosť a snaha o sebestačnosť. Zanedbávajú samy seba v hodnotách, ktoré nie sú také viditeľné. Ženy už nie sú hodnotené ako úspešné, ak majú napríklad šikovné deti. Na tomto poli sa nestretávajú s takou slávou ako pri úspechoch v zamestnaní.“

Dievčence v súčasnosti takmer vôbec nebývajú priúčané napríklad ani k domácim prácam. Ako hovorí riaditeľka Základnej školy Karloveská 61 v Bratislave Andrea Pitoňáková, nemajú o ne dokonca ani záujem. Podľa jej kolegyne, zástupkyne pre druhý stupeň Eleny Savčákovej na školskom predmete venovanom vareniu alebo šitiu sa často ukáže, že nevedia chytiť ani handru do rúk, narábať s ihlou, o zručnosti v štrikovaní ani nehovoriac.

Kde sú hranice?

Trend pre dievčatá je jasný – páčiť sa. Pravda, všetko má svoje mantinely. Počudovanie, ak dievčence už v šiestej triede chodievajú namaľované a vyobliekané za veľké sumy, je iste na mieste. Pre pedagóga je však veľmi ťažké určiť hranice „dovoleného“. Kedy treba už upozorniť rodičov, že ide o niečo nemiestne? Keď príde piatačka s melírom? Alebo šiestačka s odfarbenými vlasmi, mejkapom, nalakovanými nechtami či oblečená v hadej koži? Všetko je vec komunikácie. Lenže práve tá často chýba.

„Deti dnes skutočne mimoriadne prahnú po komunikácii, cítia, že doma na rozprávanie nezostáva dosť času,“ hovorí riaditeľka Pitoňáková. Podľa nej žiaci dokonca paradoxne zostávajú radi aj po škole. Neberú to ako trest. Je to pre nich príležitosť navyše na vyrozprávanie s dospelým.

TÁŇA RUNDESOVÁ