Skôr, ako by sme uvažovali o tom, či návrh zákona o Liečebnom poriadku primerane stanovuje zaradenie či nezaradenie lekárskych výkonov týkajúcich sa umelého oplodnenia (in vitro fertilizácia), je potrebné definovať niektoré skutočnosti. V prvom rade fakt, že odborníci, ktorí vykonávajú umelé oplodnenie, postupujú vždy tak, že po hormonálnej stimulácii žiadateľky odoberajú operačným spôsobom naraz niekoľko zrelých vajíčok, spravidla nie menej ako 5, avšak výnimkou nie je odber napr. deviatich vajíčok. Tie sú v laboratórnych podmienkach mimo tela matky oplodnené spermiami. Po oplodnení sa u všetkých začne vývoj ľudského jedinca presne takým istým spôsobom ako v tele matky. Po niekoľkých dňoch sa zárodky vložia do kontajnerov, kde sa pôsobením veľmi nízkych teplôt vývoj jedinca úplne zastaví. Čaká sa totiž na vhodnú fázu cyklu ženy, aby sa zárodok mohol do jej organizmu operatívne implantovať s nádejou, že sa procedúra podarí, dieťa bude ďalej v organizme matky rásť až do doby pôrodu.
Odborníci, ktorí umelé oplodnenie na klinikách vykonávajú, sú hlboko presvedčení, že "to", čo vkladajú do organizmu ženy, je ľudská bytosť. Keby totiž neboli o tejto pravde vedecky presvedčení, v žiadnom prípade by nemali etické oprávnenie vkladať do jej organizmu zárodok iného živočíšneho druhu. Umelé oplodnenie totiž vo svojej podstate "experimentom na človeku" prinieslo dôkaz, že ľudský život sa začína splynutím spermie a vajíčka, čiže oplodnením.
Úspešnosť in vitro fertilizácie však nie je ani zďaleka taká, ako by si záujemcovia i odborníci želali, hoci v článkoch pre mládež, v časopisoch pre ženy, ale i v elektronických médiách sa vec prezentuje ako úspečná v 30 %. V živej pamäti máme televíznu reláciu Sondy, kde doc. MUDr. Valky diskutoval na túto tému s prof. Jerôme Lejeunom z Paríža. Vtedy svetoznámy profesor Lejeune sa čudoval nad veľkou úspešnosťou slovenských odborníkov a uviedol, že v USA, Austrálii a v západnej Európe je priemerná úspešnosť oplodnenia v skúmavke len okolo 6 %, v nijakom prípade však neprekračuje 10 %. Spomínam si, ako doc. Valky odpovedal: "No, áno, ale my to počítame na tri pokusy." Inými slovami, aj na Slovensku z 10 žiadateliek o umelé oplodnenie odchádza domov s vytúženým dieťaťom len jedna! Pričom netreba zabúdať na zložitosť procedúry, stimuláciu ovulácie vysokými dávkami hormónov, opakované laparoskopie a iné, aj bolestivé vyšetrenia. Vybičovaná túžba po dieťati však dokáže úplne zažmúriť oči aj nad týmito faktmi. Nemožno si nepoložiť ešte jednu otázku. Ľudské zárodky, ktoré čakajú v "chladiarenských boxoch" na príhodný čas, kedy budú vložené do organizmu ženy, nie sú zďaleka všetky "použité". Často je totiž žiadateľka sklamaná prvými neúspešnými pokusmi o uhniezdenie plodu a vtedy odchádza, prestáva mať záujem o získanie dieťaťa touto cestou. Ale čo s tými jedincami, ktorí čakajú na svoju šancu? Takýchto jedincov sú na klinikách s umelým oplodnením desiatky, stovky, tisícky, podľa veľkosti a obratu kliniky. Tieto zárodky sú v zahraničí využívané, aj vďaka veľmi liberálnemu zákonodarstvu, napríklad na experimentovanie, skúšanie nových liečiv, niekedy aj ako surovina do pleťových krémov pre ženy.
Z diskusie poslancov vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci pri prerokúvaní Liečebného poriadku vyplynulo, že plnenie rozpočtu zdravotníctva, ako aj rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude podľa vyjadrenia koalície krátené a nebude postačovať ani na pokrytie tej istej úrovne zdravotníckej starostlivosti ako v roku 1994. Z tohto pohľadu hradenie umelého oplodnenia na náklady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, keď jedna procedúra stojí "niekoľko stotisíc korún (MUDr. Vrabec - SME , 6.3.1995, str.2), resp. podľa bodového vyjadrenia má hodnotu viac ako 20 000 bodov, je filozofia predpokladanej koncepcie Liečebného poriadku celkom dobre pochopiteľná.
Autor: MUDr. ANDREJ HRÁDOCKÝ
