fóra, v ktorom boli mnohí bývalí sovietski disidenti, ako napr. Jelena Bonnerová, Zoja Krachmaľnikovová, Jurij Orlov, ale i generál Šapošnikov - predstaviteľ hnutia Odzbrojenie a poverenec pre ľudské práva Sergej Kovaľov, zrealizoval toto veľké stretnutie s finančnou a organizačnouj pomocou fondu G. Sorosa East-East, fondu Občianska spoločnosť, vydavateľstva Progress, primátora Moskvy a Medzinárodnej helsinskej federácie. Z pozvánky vyplývalo, že v prvom rade pôjde o súčasné problémy v Rusku, na ktoré sa sústreďuje všeobecný záujem. Prvým okruhom problémov boli otázky, kedy, kde a prečo začali v Rusku pôsobiť ľudia hlásiaci sa otvorene k fašizmu a k nacizmu. Z týchto otázok vyplývali ďalšie - aký majú vplyv a možnosti ďalšieho uplatňovania a odkiaľ majú financie pre svoje organizácie a na množstvo propagačných materiálov. Títo ľudia sústreďujú svoj záujem na aktivizovanie totalitných metód riadenia spoločnosti, na šírenie xenofóbie a antisemitizmu. Súbežne s týmito témami sa predmetom rokovania na fóre stala vojna v Čečensku, pretože doslova otriasa každodenným životom občana Ruskej federácie. Sústreďuje sa na ňu záujem politikov i radových občanov. Politici, občania, ale i armáda sú rozdelení na dva tábory - pre a proti. Tento záujem o dianie v Čečensku je veľmi veľký. Treba dúfať, že vydrží i naďalej. Veď spomenie si dnes niekto na udalosti v Sumgaite, v Náhornom Karabachu, Gruzínsku, Litve, Tadžikistane alebo na osudy meschetských Turkov a krymských Tatárov? Bolo to až tak dávno? A čo pretrvávajúca tragédia obyvateľov bývalej Juhoslávie! Zaujíma vôbec niekoho, že sa doslova za humnami vraždí? Je to strašné a je to prejav obyčajného fašizmu!

čo znamená kriminálny národ?

Na konferencii sa neraz objavila otázka, aká je definícia fašizmu a čo je nacizmus. Či treba ešte dnes hľadať na to odpoveď, keď tieto ideológie boli ako ľudstvu škodlivé všeobecne odmietnuté najmä v priebehu II. svetovej vojny a ich hlásatelia a realizátori boli odsúdení medzinárodným tribunálom v Norimbergu. Z mapovania určitých udalostí, ktoré boli dokumentované aj na tejto konferencii, vyplýva, že hovoriť o nich je veľmi dôležité. Predovšetkým pre krátku pamäť človeka. Účastníci konferencie museli vziať na vedomie fakt, že v krajine, ktorá zažila počas II. svetovej vojny všetky konkrétne formy fašizmu a nacizmu, definované v Mein Kampf, sa nachádzajú ľudia, ktorí túto ideológiu šíria. Hneď v prvý deň rokovania vystúpila Larisa Bogorazová, u nás známa ako jedna z deviatich demonštrantov na Červenom námestí v auguste 1968, a Srb Vuk Dražkovič. Larisa Bogorazová to povedala jednoznačne: "U nás sa už hovorí o kriminálnych národoch, a myslia sa tým niektoré kaukazské." Podľa jej informácie sa s uplatňovaním tejto teórie v praxi stretávajú v Moskve občania tmavšej pleti, ktorí sú iba vďaka svojmu výzoru zadržiavaní milíciou. A tak si možno klásť otázku - či je nejaký rozdiel medzi naprogramovaným ťažením proti Židom a slovanskej rase obsiahnutom v Mein Kampf a "teóriou" o kriminálnych národoch? Preto treba v spoločnosti všeobecne citlivo vnímať akékoľvek pokusy o obmedzovanie ľudských a občianskych práv a slobôd i pokusy o likvidovanie plurality politickej scény - t.j. opozície. Práve pokusy o likvidáciu politickej opozície vždy vynikajúco fungovali ako lakmusový papier stavu demokracie v štáte. Larisa Bogorazová prirovnala Groznyj ku Guernike a položila otázku: Kto konal proti Čečensku a teda kto je za túto tragédiu zodpovedný?! Požadovala sformulovanie výzvy k občanom a k západným politikom, aby reagovali na reálne prejavy fašizmu v Rusku.

Poslankyňa Dumy A. Gerberová poukázala na aktivizovanie antisemitizmu, ktorý sa prejavil ešte v období perestrojky v organizácii Pamiať. Nedávno vystúpil na pôde Dumy s antisemitským stanoviskom poslanec Lysenko. Upozornila na fakt, že Schindlerov zoznam nemal v Rusku žiadny ohlas dovtedy, kým sa prezident Jeľcin oficiálne nevyjadril, že antisemitizmus je hanba.

Vuk Dražkovič hovoril o rozpore v mysliach ľudí, ktorí chcú po tých mnohých desaťročiach niečo nové. Zdôraznil, že v žiadnom prípade by to nemal byť "nový poriadok", pretože ten už v Európe bol. Malo by to však byť čosi ako "nový dom", pre ktorý však ešte nie sú pripravené základy. Princípy "nového poriadku" sú ľuďom zo života v totalite nielen známe, ale i stále ešte dosť blízke, a preto si nemálo ľudí myslí, že fašizmus je záchranou ich hodnotového systému. No sprievodné javy fašizmu už si nedomýšľajú. Zdôraznil, že Európa musí Rusku pomôcť, a súčasne sa vyslovil za zrušenie sankcií voči Srbsku, pretože bez demokratického Srbska niet nádeje pre mier na Balkáne.

So zaujímavým rozborom sympatií určitých skupín ľudí v Rusku vystúpil V. Pribilovskij. Ľudia, inklinujúci k fašistickej, resp. totalitnej ideológii, delia svoje sympatie medzi Mussoliniho, Pinocheta a Stolypina. Taktiež upozornil na "spresňujúce" vyjadrenie Barkašovského, predstaviteľa Ruského nacionalistického spoločenstva, že nie je fašista, ale nacista.

Poslanec Dumy L. Ponomariov vyjadril názor, že v dňoch 3.-4.10.1993 nemal Jeľcin inú možnosť než konať tak ako konal, pretože by sa zopakoval november 1917. Vzhľadom na rozporuplnosť ústavy a snahu presadiť diktatúru zjazdu nad Ruskom (Chasbulatov) nemali demokratické sily na výber nič iné okrem podpory Jeľcina. Navyše Jeľcin nemal vybudované mocenské štruktúry. Preto i demokrati nesú zodpovednosť za referendum a za ústavu. Z doterajšieho priebehu udalostí na ruskej politickej scéne teda vyplýva alternatíva - buď Jeľcin, alebo Žirinovskij.

zmena vedomia je jediná prevencia

Najkonštruktívnejšou osobnosťou medzinárodného fóra bol Poliak Mark Novicki. Ako prioritu stanovil prevenciu proti šíreniu fašizmu. Upozornil na nutnosť profilovania občianskych práv, predovšetkým na sociálnych práv. Zdôraznil nutnosť výchovy k občianskym právam cez masmédiá a vytváranie škôl práv pre občana, ktoré spočívajú napr. v polročných kurzoch pre políciu, pre lekárske fakulty, pre armádu a pre školy všeobecne. Sťažoval sa na neochotu žurnalistov vzdelávať sa, je nevyhnutné, aby si zvyšovali svoje vedomosti o konaní pred súdom. V Poľsku skupina právnikov sleduje každý týždeň tridsať novín a analyzuje ich obsah pre súdy i pre novinárov, publikuje tieto analýzy ako týždenný bulletin. Informoval o skúsenostiach v Poľsku, kde ľudí zaujímajú predovšetkým kolektívne práva, nie individuálne. Ľudia nerozumejú podstate sociálnych práv, zmlúv medzi štátom a zamestnávateľom a pretože vyrastali v komunizme, neveria, že môžu občianske práva požadovať a že sú mechanizmy na ich ochranu. Za veľmi zaujímavý podnet vo výchove ku konštitucionalizmu možno hodnotiť iniciatívu škôl a miest pri vypracovávaní svojich vlastných školských a mestských ústav. Samozrejme, za účasti žiakov, učiteľov, resp. obyvateľov a predstaviteľov miest. Táto "hra" prináša veľmi dobré výsledky - ľudia spoznávajú svoje práva.

K zaujímavým vystúpeniam patrili príspevky o úlohe pravoslávnej cirkvi v Rusku. Duchovný Alexander Borisov upozornil na negatívny jav nacionalizácie pravoslávnej cirkvi a na to, že sa vytvárajú nové mytológie, ako napr. v súvislosti s vyvraždením cárskej rodiny. Za znepokojujúci jav označil novú zbraň pravoslávnej cirkvi - mníchov, ktorých imperátorské zmýšľanie je nebezpečné. Okrem M.Novického z Poľska vystúpili so svojimi príspevkami U. Fischer z Nemecka, A. Stango z Talianska, R. Veberová z Rumunska a M. Michajlov z USA. Ostatní zahraniční účastníci vystúpili na zasadnutiach sekcií (I. sekcia - sociálne a sociálno-kultúrne podmienky formovania fašizmu, II. sekcia - cirkev, nacionalizmus a fašizmus, III. sekcia - právne problémy boja s fašizmom, formy a metódy odporu proti politickému extrémizmu).

trest za neposlušnosť

S veľkým záujmom sa očakával priebeh okrúhleho stola o vojne v Čečensku. Napriek tomu, že tomuto problému boli venované tri hodiny, nesplnil okrúhly stôl očakávania prítomných účastníkov. Pôsobil dojmom nepripravenosti a improvizácie a jeho veľkým nedostatkom bolo (a to sa týka priebehu celej konferencie), že na diskusiu bol vymedzený minimálny priestor. Čas vyhradený okrúhlemu stolu sa z veľkej miery vyplytval na nič nehovoriace monológy, i keď bol stanovený veľmi zaujímavý okruh problémov, vzťahujúci sa na pramene čečenskej krízy (porušovanie občianskych práv, štatút účastníkov čečenskej krízy a nastolenie zákonnosti, regulácia súčastí krízy, politické aspekty vo vojne v Čečensku a vplyvy čečenskej krízy na vnútropolitickú krízu v Rusku). Pozoruhodných príspevkov bolo iba zopár. Sergej Jušenkov sa jednoznačne vyslovil, že v čečenskej kríze uplatňuje Jeľcin ruské štátne imperiálne záujmy. V krátkosti analyzoval Jeľcinovo konanie v čečenskej kríze a položil otázku, či bol Jeľcin demokrat, prečo a kedy ním prestal byť. V tomto kontexte sa vyslovila aj A. Bebzová s tým, že ide o imperiálnu politiku Ruska a Čečensko nikdy nepristúpi na podpis dohody s Ruskou federáciou, takže reči západných štátov o nezasahovaní do vnútorných vecí Ruska sú lož. Ďalší účastník okrúhleho stola K. Ľubarskij poukázal na spôsob, akým federácia reaguje na subjekt federácie, ktorý prejavil "neposlušnosť". Účastníci okrúhleho stola upozornili na mnohé následky čečenskej krízy - na ekonomické dôsledky, vzrast nenávisti medzi náboženstvami, ktorá doteraz absentovala, na možný začiatok ďalších konfliktov, pretože v mnohých autonómiách Ruskej federácie je obdobná situácia ako v Čečensku a v podstate sa tu prejavuje kríza ponímania štátu ako takého.

V priebehu okrúhleho stola Mark Novicki opäť najpresnejšie sformuloval postupnosť krokov, ktoré by mal organizačný výbor fóra vykonať. Neodporúčal obracať sa na Butrusa B. Ghálího, ale predovšetkým na komisára OSN pre práva človeka a na vysokého komisára pre utečencov. Bolo to práve odsúdenie surového porušovania občianskych a ľudských práv v čečenskej vojne, ktoré tak ostro zaznievalo v mnohých apeloch jednotlivých rečníkov okrúhleho stola. Sergej Kovaľov zdôraznil, že v čečenskej vojne už nejde len o porušovanie ľudských práv, ale o priame porušovanie ženevských dohôd.

Z priebehu okrúhleho stola však vyplynulo, že nie všetkým je celkom jasný vzťah subjektov federácie v takom význame, ako sa to zo strany sovietskeho Ruska hlásalo od novembra 1917 predovšetkým smerom ku koloniálnym územiam veľmocí. To znamená existenciu sebaurčovacieho práva národov až do odtrhnutia. Súčasne sa tu opäť jednoznačne dostáva do konfliktu problém suverenity štátu a sebaurčovacieho práva. Nezaznela tu však ani iná veľmi dôležitá otázka - aké zámery má Dudajev, ktorý na jednej strane vyhlásil Rusku džihád (svätú vojnu), a na druhej strane pôsobil roky ako aktívny sovietsky generál vo vojne proti moslimom v Afganistane.

Ak program konferencie sľuboval množstvo otázok, tak v jej priebehu sa toto množstvo prinajmenšom strojnásobilo. Bude o čom rozmýšľať.