"Kto chce byť priateľ so všetkými, nakoniec všetkých priateľov stratí." Tieto slová Fridricha Veľkého citované v najnovšej štúdii Zbigniewa Brzezinského, ktorú pod názvom "Plán pre Európu" uverejnil najdôležitejší americký zahraničnopolitický časopis Foreign Affairs, neadresoval pruský kráľ Slovákom - hoci nevdojak triafajú do čierneho. Ani Brzezinski nimi nemieril priamo na Slovensko: mal skôr na muške hmlistú koncepciu všezahrňujúceho Partnerstva za mier, ktorá sa koncom roku 1994 začala meniť. Smer tohto odklonu posilnený iniciatívou republikánskej väčšiny

v Kongrese je zreteľný: rozšíriť NATO o perspektívnych členov zo Strednej Európy a súčasne sa dohodnúť s Ruskom na novom transkontinentálnom systéme kolektívnej bezpečnosti. V Brzezinského vízii ide o to, aby sa, metaforicky povedané, "Európa Karla Veľkého z čias studenej vojny" t. j. západná Európa pod americkým protektorátom, rozšírila na rozľahlejšiu Európu civilizácie západného kresťanstva.

Je to Európa, do ktorej sa oficiálne hlási aj Slovensko. Je to zároveň Európa, ktorá aj od nás bude vyžadovať spoľahlivosť a súzvuk

s hodnotami, ktoré vyznáva. To je prirodzené: kto vstupuje do akéhokoľvek seriózneho klubu, mal by dodržiavať jeho pravidlá.

V krajinách, ktoré patria do spomínaného klubu, by sa taký dôležitý moment zahraničnej poitiky, akým je "nový model slovensko-ruských vzťahov", v oveľa väčšej miere stal predmetom verejnej diskusie. Existujú dve kľúčové roviny, na akých by sa takáto diskusia mala odohrávať: v médiách a v parlamente.

Mali by sa na nej zúčastniť politici i experti, politológovia i žurnalisti, vrátane zahraničných pozorovateľov - pretože "nový model" sa určite týka aj Česka, Poľska a Maďarska. Pred parlamentnou rozpravou na túto tému by sme už mali mať za sebou niekoľko televíznych klubov, okrúhlych stolov či rozhlasových dialógov. Zástancovia neutrality, ako J. Slota a J. Ľupták, by mali podrobnejšie vysvetliť svoje názory. Takto poučená verejnosť by sa potom mala vyjadriť

v prieskumoch verejnej mienky, uskutočnených aspoň dvoma výskumnými agentúrami, štátnou a nezávislou. Mali by sme napríklad poznať, čo si verejnosť beztak znepokojená kriminalitou myslí o hrozivo znejúcom zrušení vízovej povinnosti pre ľudí, ktorí sa sem budú húfne valiť z Ruska. Sme na to pripravení? Chceme to? Chceme vôbec, pre seba i pre naše deti, také spojenectvo s Ruskom, aké pre nás plánujú Mečiar so Slotom a Ľuptákom?

Časť diskusie sa už odohrala. V deň ukončenia Černomyrdinovej návštevy sa úvodník v "Slovenskej republike" vrátil do čias spred dvoch rokov, k vtedajším úškrnom posmešníkov o Mečiarovom výroku, že doniesol z Ruska prácu pre stotisíc ľudí: "Čas sa naplnil. Slovensko s Ruskom podpísalo dvanásť zmlúv. Kto si ich prečíta, dnes už nespochybní tamtie Mečiarove slová." Skoro všetky ostatné denníky sa zhodli na tom, že dohody majú problematické stránky. Uverejnili aj zahraničné ohlasy, o ktorých sa čitateľ Slovenskej republiky nedozvedel. Podľa ruských Izvestijí Mečiar vidí v Moskve strategického partnera, podľa Gazety Wyborczej sa Slovensko zdá byť najpoddajnejším partnerom v ruskom úsilí získať stratený vplyv v strednej Európe - jeho vytiahnutie by znamenalo "smrteľný úder" pre Visegrádsku štvorku. Chce byť Slovensko, ktoré sa inak

k visegrádskej spolupráci hlási, takýmto hrobárom?

Diskusii neprospieva, že Štatistický úrad SR prestal uskutočňovať prieskumy verejnej mienky mapujúce politické dianie. Nebadať tiež novinára, ktorý by vyspovedal slovenského premiéra, o čom sa so svojím ruským partnerom zhováral medzi štyrmi očami. Svojho času mal V. Mečiar v USA obdobné stretnutie práve so Z. Brzezinskim: podľa jeho vlastných slov prispelo k jednoznačnejšiemu prozápadnému príklonu Slovenska. Znamená azda aj premiérov rozhovor

s Černomyrdinom nejaký nový prelom? Dozvieme sa niečo o tom?

Dúfajme, že poslanci NR takúto diskusiu v parlamente vyvolajú. Môže sa v nej potvrdiť základná zahraničnopolitická orientácia Slovenska na Západ. Môže však z nej tiež vyjsť najavo, že súčasná parlamentná väčšina naozaj chce mať za najlepších priateľov aj tých, ktorí krvavo a nemilosrdne, bez politického citu pre vyjednávanie, zúčtovali s Čečenskom. V tom prípade sa môže stať, že Slovensko skôr či neskôr svojich potenciálnych priateľov na Západe stratí.