Istropolis - Divadlo Sen bratislavského konzervatória l Leonard Gershe: Motýľom nik nerozkáže l Preklad: Slavomír Magál l Scéna a kostýmy: Naďa Šimunová l Hudobná spolupráca: Tomáš Sloboda,Tomáš Popovič l Producent: Ivan Matulík l Réžia: Ivan Letko l Hrajú: Poslucháči 3. ročníka Tomáš Sloboda, Monika Haasová, Helena Húsková, Tomáš Popovič.

V stredu bolo v Teátre Istropolisu skutočne nabité. Najmä študenti bratislavského Konzervatória sa prišli pozrieť na premiéru svojich spolužiakov Moniky Haasovej, Tomáša Slobodu a Tomáša Popoviča v réžii ich pedagóga Ivana Letka Motýľom nik nerozkáže. Záverečný búrlivý potlesk bol však viac než iba povzbudením konškolákov. Videli sme citlivé herecké výkony, strhujúce predstavenie, na ktoré môže byť Konzervatórium právom hrdé.

Pri sledovaní komorného príbehu o slepom chlapcovi búriacemu sa proti súcitu okolia a jeho ľachtikárskej, no rovnako citlivej mladej susedke, nechtiac mi prichádzalo na um iné predstavenie z podobného súdku. Sklenený zverinec, ktorý sa hrá na Novej scéne. V ňom sa režisér sústredil na množstvo vonkajších efektov, akurát mu celkom unikol príbeh samotný. Ivan Letko postupoval presne opačne. Nesnažil sa o ozvláštnenia, nepridal nič navyše. Vystačil si "iba" s príbehom. Volil však vlastne najťažšiu cestu, lebo pri takomto prístupe musel stavať na herectve nehotových hercov, ktorí dve hodiny na nemeniacej sa scéne musia udržať pozornosť publika. Ani na minútu nevypadnúť z role, lebo atmosféra by bola razom fuč. A poslucháčom tretieho ročníka sa to podarilo.

Vynikajúci je už samotný výber titulu. Nielen silná téma, ale napríklad i skutočnosť, že Don a Jill, hlavní hrdinovia hry, sú vo veku Tomáša Slobodu a Moniky Haasovej (obaja na snímke). Predstavenie má teda o devízu navyše. Je zahrané rovnako dobre, akoby ho hralo profesionálne divadlo (v mnohých prípadoch i lepšie), no herci majú v sebe ešte bezprostrednosť prislúchajúcu veku ich hrdinov. Do inscenácie citlivo zapadá aj hosťujúca "dospeláčka" Helena Húsková, Donova trochu neznesiteľná, no nikdy nezlyhávajúca opora. A že herci konzervatória sú naozaj všestraní dokazuje i fakt, že obaja mužskí predstavitelia - Sloboda i Popovič boli prizvaní aj k hudobnej spolupráci.

Len tak mimochodom, medzi divákmi som zazrela i Júliusa Pántika. Myslím, že niekdajšia Bambuľka urobila svojmu dedovi Jozefovi naozaj veľkú radosť.