aná premiéra. Režisér Martin Ťapák sa po dvadsiatich rokoch vrátil k príbehu o zbojníkovi, ktorého predchádzal obrovský chýr. Napríklad, že tak páchne chlapinou, až po ňom zatúži i samotná Mária Terézia.
Tentoraz však nepôjde o príbeh filmový. Do Nitry sa krpatý Pacho vracia ako hrdina divadelného muzikálu. A Martin Ťapák prichádza ako divadelný režisér.
# Pravdu povediac, mala som vás zafixovaného ako choreografa, tanečníka, filmového herca a, samozrejme, najmä ako filmového režiséra. To, že ste začínali v SND a spolu s Jánom Roháčom a Milošom Formanom ste pôsobili v pražskej Laterne magike, bolo pre mňa novinkou. Začnime teda vašou divadelnou minulosťou. Cestou od divadla k filmu.
"Do činohry SND som prišiel ako elév v štyridsiatom piatom. Odišiel som v roku 1951, lebo ma oslovili zo SĽUK-u. Hral som totiž v Roku na dedine, o ktorom môžem spokojne povedať, že to bol prvý slovenský muzikál. Bol veľmi úspešný a ja som hral a tancoval hlavnú postavu. SĽUK mal v tom čase za sebou prvú premiéru a hľadal človeka, ktorý trochu pozná divadlo. A tak ma vzali. Najprv som si myslel, že ostanem rok-dva, no oženil som sa a napokon som zostal vari osem rokov. Potom som odišiel do Prahy, do Laterny magiky. V partii Janka Roháča, Miloša Formana, režiséra Svitáčka sa mi veľmi pozdávalo, no potom to Vašek Kopecký (hlavný predstaviteľ komunistickej kultúrnej politiky päťdesiatych rokov - pozn. red.) trošku pokazil. A vtedy išiel Paľo Bielik nakrúcať Jánošíka a pozval ma robiť pomocného režiséra a hrať Uhorčíka. Tak sa stalo, že som ostal pri filme."
# A cesta k Pachovi?
"Bol som si raz prečítal takú poviedku Petra Jaroša - Pacho, hybský zbojník. Ani ma tak neinšpiroval obsah, ako ma okúzlil nadpis: Pacho, hybský zbojník! Napadlo mi, že by to vlastne mohol byť antijánošík. Toľkokrát sme si tú zbojnícku čelaď ospievali, až sme si mysleli, že sme všetci ideálni chlapi, veľkí, mocní, výborní tanečníci... Tá legenda šla celkom inam, ako bola vymyslená ľudom. Spomínam si, že Vlado Mináč o tom napísal už skôr, Presila folklóru sa tuším volal jeho článok. Vtedy som ešte robil v SĽUK-u, tak ma to aj trošku urážalo, ale mal pravdu. Premrštilo sa to, zmenilo sa na chválenkárstvo.
Šiel som teda k Jarošovi a hovorím, kurník, spravme z toho antijánošíka. Urobili sme zo šesť variantov, chvíľami sa nám aj darilo, no nevedeli sme sa pohnúť cez hranicu toho nášho hrdinského zbojníčenia. A vtedy mi napadlo osloviť Lasicu a Satinského. Prizval som ich k spolupráci a snažil sa vysvetliť, čo to ja vlastne chcem. Napadol mi taký krajný príklad. Hovorím, predstavte si Pacha, ako je po hlavu zakopaný v zemi. Je krásna mesačná noc a zrazu sa nad dedinou ozve jeho výkrik: `Sráááť!' Proste, chce sa mu a nemôže sa vytiahnuť. A to bol ten medzník, keď pochopili, kam ja chcem toho Pacha hodiť. Tak sme sa scukli dohromady a robilo sa s nimi - paráda!"
# Divadelný bulletin uvádza, že v muzikáli používate filmové dialógy Lasicu a Satinského. Pokiaľ si však spomínam, vo filmových titulkoch sa ich mená neobjavili.
"Ako hovorím, spolupráca s nimi bola parádna, no potom sa stala hrozná vec. Jednoducho, ideologické oddelenie nám nedovolilo zverejniť ich. Pôvodne sme to mali tak vymyslené, že budú aj hrať. Satinský napríklad Grgôňa, zbojníckeho kapitána, ktorého v Nitre hrá Jozef Dóczy. No ani bohovi to nechceli povoliť. Uviedli sme ich ako spolupracovníkov na dialógoch. Tak to bolo i na premiére, no potom vedenie filmu titulky zredukovalo. Všetci sme z toho boli nešťastní. Pomohli nám bohovsky, naozaj."
# Je to veľké riziko, vrátiť sa k úspešnému dielu, robiť ho z gruntu inak, s novými hercami. Prečo ste sa vlastne odhodlali na Pachov návrat?
"Som už na penzii a neustále ma podpichovali, či som už naozaj skončil s robotou. Až prišla Jana Liptáčka, aby som niečo konkrétne vymyslel. Hovorím, čo ja viem, čo muzikál Pacho? V Nitre sa hneď chytili tej myšlienky, uverili v ňu a do projektu išli s takým nadšením, až som aj ja uveril."
# Pri nakrúcaní ste zrejme boli zvyknutý mať všetko pod palcom. Keď sa však skúša muzikál, takmer rovnako dôležitý ako režisér je choreograf. Nemáte problémy deliť sa s Ďurovčíkom o autoritu?
"S Jánom Ďurovčíkom sa mi spolupracuje výborne. Je veľmi talentovaný, ľudia ho majú radi. Robí hravo a to je krásne. Veď ste sama videli, zo dva dni chýbal a herci ho dnes privítali nápisom na prsiach Ja $ Ďurovčíka. Aj staré baby. (Smiech.) A priniesli mu jablká. Všetci si ho zamilovali a ja som tomu veľmi rád."
# Filmového Pacha nezabudnuteľne a neopakovateľne zahral Jozef Kroner. Nájsť nástupcu bolo zrejme najväčším problémom.
"Jožo Kroner je jedinečný. Však sme aj vravievali - Pacho, hybský zbojník - zbojnícka balada na spôsob Joža Kronera. Nuž ale teraz bolo potrebné bezpodmienečne vzdať sa tejto predstavy. Hľadať iného Pacha. Bol som si na Novej scéne pozrieť Pokrvných bratov a v tú ranu mi zapišťal Róbert Roth. Je bohovsky talentovaný. Potreboval som ešte alternanta, ktorý vie spievať, tancovať... A Bzdúch je tiež talent, aj keď trošku zanedbaný. Pamätám si ho z Martina, kde bol skvelý. Škoda, že sa dal v Národnom zakopať. Nestarali sa tam oňho, ako bolo načim."
# Zaujímavé je obsadenie aj ďalšej roly. Vo filme hral grófa Erdödyho Marián Labuda, v divadle ho hrá jeho syn. Je to zámer?
"Ale nie. Mladý Labuda je výborný typ na karikatúru grófskeho synka. A najmä pekne spieva, je pohybovo nadaný."
# Vravíte, že ste sa museli vzdať predstavy Jozefa Kronera. Pokiaľ však viem, on sa od práce neodťahuje. Stále nakrúca a keď som sa ho raz pýtala, či by sa nechcel vrátiť aj na javisko SND, odpovedal mi, "neoslovili ma". Teda divadlo zrejme a priori nezamieta. Nepokúsili ste sa ponúknuť mu aspoň epizódnu rolu?
"Ako hovorím, Jožo bol v Pachovi jedinečný. Aby klesol na nejakú malú rolu, to sa mi nepozdávalo. A ani jemu by sa to nepozdávalo. Napísal nám však do programu, novému Pachovi zaželal šťastnú cestu."
