Štátne bábkové divadlo, Bratislava v spolupráci s VŠMUl Ľudvík Středa a Vladimír Kubíček: Zvonček a Bambuľka l Prebásnil a upravil: Jozef Mokoš l Výprava: Mária Žilíková l Hudba: Milan Jíra l Réžia: Vladimír Kubíček l Hrajú: Miriam Pavelková, Ivan Martinka
Ako mi v predpremiérovom rozhovore povedal režisér Vladimír Kubíček, Zvonček a Bambuľka je predstavenie, ktoré si od neho ŠBD a VŠMU vlastne vyžiadalo. Ako "tutovku", keďže ho už "odskúšal" v Prahe a v Nitre, kde sa stalo jedným z divácky najvďačnejších titulov. Preplnené bratislavské hľadisko je dôkazom, že i tretia verzia pôvabných veršovaniek sa podarila.
Zvonček a Bambuľka je nielen sled básničiek a riekaniek, no najmä veľká príležitosť pre herca a herečku. Oni musia vyše hodiny, bez prestávky a bez dominantného dramatického príbehu, udržať pozornosť najmenšieho detského diváka.
Scéna je jednoduchá - biely paraván, v bielom sú obaja herci. Začínajú sa prekárať, naháňať a napokon spoločne zabávať. V rukách sa objavujú rekvizity. Biele čapice sa násobia, menia sa na čierno-biele tučniaky, zmenšujú sa na zvončeky, cengajú, líže sa z nich zmrzlina. Z bielej sukne sa vykľuje bodkovaný klaun, z kufra kufrolev a z pastelky tancujúca dážďovka. Deti v hľadisku hádajú farby, našepkávajú, čo všetko môže byť žlté, červené, zelené. Žasnú, ako sa na javisku čaruje, ako sa zhmotní vymyslený dom, a vzápätí mizne pod šatkou. Smejú sa bláznivej naháňačke, chytajú papierové lietadielka, so zatajeným dychom sledujú, ako sa biele plátno mení na lákavé jahodnisko.
Hra je ideálna i ako absolvenstké predstavenie, lebo mladých adeptov bábkohereckého umenia prevetrá naozaj z každej stránky. Ako pracujú so slovom, s rekvizitou, ako sa vedia hýbať... A Miriam Pavelková a Ivan Martinka dokazujú, že ich VŠMU pripravila naozaj dobre. Rolami chlapca Zvončeka a dievčaťa Bambuľky nielen dôstojne ukončili štúdium, ale zároveň sa aj zaradili do súboru ŠBD.
