Podľa starej povesti objavil náhodou nesmierne bohatstvo mesta horár od Hrona. Na mieste, kde dnes stojí Kremnica, zastrelil jarabicu a pri pitvaní našiel v jej hrdle zlaté zrná... Nech už nesú povesti v sebe akúkoľvek poetiku, história nie je omnoho prozaickejšia. Kremnica sa od 14. storočia naozaj zaradila v Európe medzi najznámejšie banské lokality, kde sa ťažilo zlato. Presné obdobie začiatku ťažby zlata sa dá ťažko odhadnúť. Pravdepodobne to však bolo dávno pred rokom 1328, keď udelil kráľ Karol Róbert z rodu Anjou mestu rozsiahle privilégiá. A hlavný podiel na tejto pocte malo práve zlato. Nečudo, že privilégiá obracali pozornosť práve na ťažbu zlata, vytváranie podmienok na razenie hodnotných zlatých mincí a vytvorenie zlatého monopolu. Všetky tieto skutočnosti priniesli so sebou reformy v banskom podnikaní. Mešťania kráľovských banských miest napríklad odovzdávali daň panovníkovi za vyťaženú rudu v podobe takzvanej "urbury", ktorá predstavovala 1/10 až 1/8 vyťaženej rudy. Hospodársky význam Kremnice bol teda spätý dlhé roky práve so zlatom. A práve v nadväznosti naň malo mesto obrovské obdobia rozkvetu sprevádzané zas ťaživým útlmom. Veď, povedzme, v stredoveku patrili kremnické dukáty nielen medzi obeživo na peňažnom trhu Uhorska, no niekoľko storočí boli aj najvyhľadávanejšou mincou v Európe. Zo všetkých európskych platidiel boli totiž práve dukáty vyrobené v kremnickej mincovni najťažšie a razili sa z čistého zlata. Vážili 3,55851 gramov a len počas vlády Karola Róberta sa ich tu vyrobilo 20 000 ročne...
Autor: eta)
