(AK) vlády, v ktorej napriek novele nariadenia vlády pracujú akademickí funkcionári vysokých škôl. Naozaj pani ministerku tak veľmi trápilo, že medzi 21 členmi AK sú traja akademickí funkcionári vysokých škôl? Ťažko uveriť. Veď akreditačná komisia je len poradný orgán vlády, ktorý sa v prípade návrhu na menovanie profesorov vyjadruje iba na požiadanie ministra školstva. Jej odporúčanie však v žiadnom prípade nie je rozhodujúce. A ak si pani ministerka chcela činnosť AK preveriť, prečo napriek opakovaným pokusom predsedu akreditačnej komisie o stretnutie ho stroho odmietla? Nevyjadrila ani ochotu zúčastniť sa na zasadnutí AK v týchto dňoch. Nie, tomu, kto len trochu logicky uvažuje, musí byť jasné, že dôvod pani ministerky je len zámienkou. Prečo si však hľadala zámienku na zastavenie menovania nových profesorov? Veď jej vláda deklaruje svoj úprimný vzťah k školstvu, uznáva, akých máme odborníkov a ako zle sú zaplatení, chce vraj zastaviť únik mozgov z vysokých škôl. Tak prečo? Je pravdou, že sa vláde nepozdáva jeden z navrhovaných profesorov, ktorý je aktívny v Demokratickej únii? Ale veď pani ministerka cez rozhlas sľúbila, že sa na menovaní nových profesorov nemôže nič zmeniť a iba sa o dva-tri týždne posunie. Tak teda prečo? Myslím si, že prvá novoročná iniciatíva pani Slavkovskej nevyšla z jej hlavy. Pokus ubrať vysokým školám z ich akademických práv a slobôd (podľa zákona má vedecká rada VŠ konečné slovo pri rozhodovaní o tom, koho má prezident vymenovať za profesora, minister návrh len predloží) sa totiž až príliš nápadne podobá krokom iných dvoch ministrov školstva Mečiarových vlád. Pánov Slobodníka a Kučeru. Pokusom, ktoré však zakaždým stroskotali. Akademická obec zostala jednotná a nezlomená v prípade Trnavskej univerzity i pokusov oklieštiť práva a slobody v novom vysokoškolskom zákone. Ukázala, že sa aj u nás dá vzoprieť moci. A to náš premiér nezabúda. Podľa prvých reakcií sa zdá, že sa nedala zastrašiť ani dnes (viď stanovisko Konferencie rektorov slovenských VŠ na tejo strane). Menej rozhodne sa zatiaľ k problému postavil prezident republiky, u ktorého si premiér tiež skúša, čo si môže dovoliť. Kvôli pokoju na scéne prezident, ktorý podľa ústavy má profesorov menovať, ustúpil. Uvidíme, ako dlho vydržia vysoké školy a čo si výkonná moc na ich podrobenie vymyslí. Financie alebo nové zákony?