ť ešte jedno." Dramatický výraz tváre dával tušiť, že pôjde o zásadný prejav. "Zaznamenali sme v týchto dňoch ďalšiu sériu protestov, výziev, apelov, znepokojení v súvislosti s pripravovaným návrhom zákona o Matici slovenskej a v súvislosti s vedeckými ústavmi SAV podpísané rozličnými osobnosťami." Pani Marta zvyšovala tón. "Sme pohoršení, že je možné manipulovať ľudí a robiť z nich takýmto spôsobom bábky. Kedysi v minulom režime sa vyzývali občania, aby sa pripojili k protestom proti Charte 77. Nikto z tých ľudí, čo protestovali, túto výzvu ani nepoznal, ale ľudia to podpisovali - jedni zo strachu, iní z prílišnej horlivosti. A teraz sa tu stretávame s obdobným princípom. Vyrábajú sa tu modelové listy..." Pani hovorkyňa by vraj ešte ľudsky chápala, keby sa takýto nátlak robil na radového občana, lebo to má svoj efekt. "Ale keď sa do takýchto hier zaťahujú osobnosti, vedeckí pracovníci a keď títo sú ochotní podpísať modelové listy a nevedia o skutočnosti absolútne nič, tak sa pýtam, prosím: S čím to hraničí? S čím to hraničí!" Dvojnásobný apel, potom dramatická pauza.V miestnosti by bolo počuť trávu rásť, keby v zasadačke ministerstva nejaká rástla. Ticho preruší vecná otázka, či má ministerstvo konkrétne dôkazy. Marta Podhradská odcituje Vyhlásenie solidarity uverejnené v SME 15. júna, v ktorom s Ústavom slovenskej literatúry SAV vyjadrili solidaritu traja americkí vedci. Okrem iného v ňom kritizujú opatrenie MK SR, ktorým má byť Ústav slovenskej literatúry SAV podriadený MS. "Odkiaľ majú túto informáciu? Táto informácia nie je pravdivá! Ministerstvo kultúry nevydalo žiadne takéto opatrenie!" Pani hovorkyňa už takmer kričala, ale keď videla v novinárskych tvárach nepochopenie, zakončila vetou: "My už nie sme znepokojení, my už sme pohoršení."