Futbal, tretí najpopulárnejší šport v Japonsku, krok po kroku získava na príťažlivosti. Pred otvorením v poradí deviateho ročníka dvoch profesionálnych líg (hrací systém jar-jeseň) sa uskutočnila masívna masmediálna reklama spojená s novou tipovacou lotériou TOTO, ktorá prvýkrát v histórii vstúpila do japonského futbalu. Na to otvorili šesťtisíc stávkovacích miestností, tipujúci majú možnosť použiť počítač s potrebným softvérovým vybavením, pretože TOTO má vlastnú internetovú stránku. Prvá cena je 40 miliónov slovenských korún.

Malé Las Vegas

Môžem ubezpečiť čitateľov SME, že tipovanie je vášňou mnohých Japoncov, ktorí milujú akékoľvek lotérie, stávky, hry. Zbožňujú hazard. Doteraz najviac tipovali konské dostihy a preteky motorových člnov. Len pre zaujímavosť uvediem, že jedna poschodová stávkovacia budova je neďaleko môjho bytu. Okolité ulice sú obsadené množstvom policajtov, aby usmernili dav tipujúcich. Tokio je také malé Las Vegas. TOTO finančne pomôže futbalu, a či bude prínosom pre doterajšiu čistotu japonského futbalu, to je ťažké predvídať. Skúsenosti z celého sveta hovoria skôr o opaku.

V sobotu som videl prvý kuriózny gól novej sezóny. Dal ho starosta Tokia Ičihara, ktorý týmto čestným gólom otváral nový tokijský štadión ako jeden z viacerých postavených k MS 2002 s kapacitou 50-tisíc komfortne sediacich divákov. Architektonický skvost. A čestný výkop bol nie hocijaký, ale opäť typicky japonsky vylepšený. Starosta po „narážačke“ zo stredového kruhu s 34-ročným hráčom tokijského FC, Brazílčanom Amaralom prešprintoval polovicu ihriska a po krátkom vedení lopty skóroval do prázdnej brány. V tom momente sa začal ohňostroj a veľké ovácie 44 030 fanúšikov. Štadión sa nachádza v západnej časti Tokia, v oblasti mesta Čofu (Tokio sa skladá z 23 miest a ďalších častí). Opäť jedna špecialita: nezvyčajne tmavozelený trávnik budú spolu vlastniť FC Tokio a Verdy Tokio (minulú sezónu sa volali Verdy Kawasaki), ktoré doteraz nemali vlastný futbalový stánok.

Iný kraj, iný mrav

Predseda ligy Saburo Kawaguči pred začiatkom súťaže povedal, že v priebehu desiatich rokov bude Japonsko medzi prvými desiatimi mužstvami v rebríčku FIFA. Od budúceho roku začne fungovať veľký mládežnícky projekt spolu s množstvom nových trénerov, ktorých chcú dovtedy vyškoliť. Prvé lastovičky sú už na svete. V nedeľu som sa zúčastnil na otvorení projektu výchovy futbalovej mládeže, ktorý organizuje International Management Institute v Tokiu. A opäť japonská špecialita: deti budú za jednu tréningovú hodinu platiť v prepočte od 2400 do 4400 slovenských korún (večer viac). Tréningy budú štyrikrát týždenne. Nie, nie je to omyl, tá suma je za jeden tréning pre dieťa od 6 do 12 rokov. Hlavným trénerom je Argentínčan a pomáhajú mu mladí Japonci bez licencie. Trénuje sa na malom hádzanárskom ihrisku s umelou trávou. Záujem presahuje kapacitné možnosti. Japonskí rodičia boli projektom nadšení, hoci v Európe alebo na Slovensku by taký projekt a s takým poplatkom prinajmenej vysmiali ako science-fiction. Japonci moju pripomienku, že u nás sa za tréning mládeže neplatí nič, pritom je v lepších podmienkach a vedú ho kvalifikovaní tréneri, zobrali s úsmevom tiež ako sci-fi. Iný kraj, iný mrav. V Japonsku nie je vrstva chudobných, za všetko, čo uznajú za vhodné, respektíve ich o tom niekto presvedčí, si môžu bez problémov zaplatiť. Bohatá krajina, kde peniaze musia byť v obehu.