Na titulnej strane štvrtého a piateho čísla Výtvarníckych novín - mesačníka Slovenskej výtvarnej únie (SVÚ), ktoré vyšlo koncom minulého týždňa, je transparentne napísané: viac ako 1700 členov Slovenskej výtvarnej únie bez dotácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Najväčšie združenie výtvarníkov na Slovensku, ktoré má vo svojom štatúte zakotvené, že ide o rozpočtovú organizáciu, financovanú zo štátnych zdrojov, sa tak dostalo pod bezprostrednú hrozbu ochromenia svojej činnosti. Už rozpočtové provizórium z prvého polroka 1995, keď z pôvodne požadovaných 6 miliónov Sk dostala SVÚ necelú polovicu, znamenalo redukciu medzinárodných projektov, ktoré boli zmluvne dohodnuté so zahraničnými partnermi, a výrazný zásah do administratívneho aparátu SVÚ. Sled tohtoročných udalostí ohrozujúcich činnosť SVÚ sa začal v polovici mája.
Predsedníčka SVÚ akad. soch. Elena Kárová informovala 16. mája 1996 na mimoriadnom zasadnutí zástupcov združení SVÚ o výsledku jej návštevy u riaditeľa ŠFK Pro Slovakia (a zároveň riaditeľa hospodárskeho úseku na ministerstve kultúry SR) Ing. F. Krasňanského zo 14. mája 1996, na ktorej sa prítomní dozvedeli, že z viac ako osemdesiatich žiadostí o finančný príspevok v celkovej výške 22 miliónov Sk združeniam SVÚ bol udelený jeden grant vo výške 20 tisíc Sk (Zem Slovensko II., Združenie výtvarných umelcov stredného Slovenska, zastúpené akad. mal. P. Muškom). Podľa riaditeľa ŠFK Pro Slovakia si združenia majú opätovne požiadať o príspevok na svoje aktivity, a to samostatne, bez prostredníctva SVÚ, do 30. júna 1996. Ako však píše predsedníčka SVÚ vo svojom liste ministrovi kultúry SR I. Hudecovi zo dňa 20. mája, spoločný balík žiadostí jednotlivých združení bol v decembri 1995 prijatý zástupkyňou ŠFK Pro Slovakia Ing. Košťálovou bez pripomienok, pričom predsedníčka SVÚ bola v marci 1996 uistená aj pri návšteve generálneho riaditeľa sekcie umenia a knižnej kultúry Dr. J. Gerbóca o postupnom prerokovávaní žiadostí SVÚ, pričom spôsob podania žiadostí nebol spochybnený. Termín podania prihlášok bol však všeobecne stanovený na 31. máj 1996, no riaditeľ ŠFK Pro Slovakia ústne potvrdil (bez písomného potvrdenia) predsedníčke SVU, že termín sa pre nich (SVÚ) môže predlžiť do konca júna. Ako je však známe, komisie Pro Slovakia zasadajú už v polovici júna a ústna uistenie Ing. F. Krasňanského je tak ešte viac zneistené.
Časovú súvislosť majú aj udalosti z 20. mája 1996, keď v popoludňajších hodinách došlo v sídle SVÚ na Partizánskej ulici 21 Bratislave k dramatickej udalosti, ktorej následkom boli ohrozené existenčné základy bezpečnosti administratívnej prevádzky SVÚ a príslušných pracovníčok. Celej situácii predchádzalo dopoludňajšie podpísanie novej zmluvy s novým nájomcom, týkajúcej sa časti budovy UBS na Dostojevského rade 2 Bratislave, ktorý bol aj predtým vo vlastníctve SVÚ ako nástupníckej organizácie bývalého Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Zmluvu podpísala predsedníčka SVÚ E. Kárová na základe rozhodnutia dozornej rady SVÚ (kontrolný a revízny orgán SVÚ) zo dňa 3. mája 1996. Ako sa píše v liste predsedu dozornej rady SVÚ D. Valockého zo dňa 24. mája 1996 adresovanom prezidentovi SR, predsedovi vlády SR, predsedovi Národnej rady SR, ministrovi kultúry a ministrovi vnútra, "exaltovaný predošlý nájomca T. Š. ozbrojený vnikol do SVÚ a ohrozoval pracovníkov SVÚ... Situáciu vyriešila až privolaná polícia, ktorá ho v priebehu 5 minút odzbrojila a násilím spútala. Okrem dvoch zbraní mu odňala aj množstvo streliva." V budove UBS na Dostojevského rade medzitým pokojne prebiehalo bezkonfliktné odovzdávanie objektu novému nájomcovi za prítomnosti a pomoci bývalého kolektívu zamestnancov, ktorí likvidovali svoju reštauračnú činnosť, kým noví ľudia z kolektívu budúcich zamestnancov pokojne po výmene zámok uplatňovali opatrenia v rámci právnych a etických noriem. Ako sa ďalej píše v liste, kríza najväčšej organizácie výtvarných umelcov na Slovensku, ktorá dospieva do kritického bodu pod tlakom spomenutého incidentu, je dôsledkom dlhšieho vytesňovania zo strany Ministerstva kultúry SR. Je dokázateľné, že Slovenská výtvarná únia trpí z roka na rok väčšími škrtmi svojich projektov a výhľadov na stabilizáciu minima pracovných síl a realizáciu svojich výstavných podujatí. Už dávno minimalizovala svoje aktivity a z pôvodných ôsmich prevádzkuje iba dve galérie, aj to iba čiastočne. Okrem toho sa z dôvodu neposkytnutia finančných prostriedkov fakticky ukončilo aj vydávanie časopisu Výtvarný život - periodika, ktoré vychádzalo bez prerušenia štyridsať rokov... Myslím, že zdôrazňovať závažnosť ohrozenia slovenskej výtvarnej kultúry je už v tomto prípade niekoľkonásobným opakovaním.
Autor: Ľudo Petránsky Ml.
