Bratislava zostane jediným európskym hlavným mestom, ktoré nebude mať atletickú tartanovú dráhu. V Prahe v súčasnosti stavajú piatu štyristometrovú. Stredajšie rozhodnutie o zrušení oválu a sektorov pre kráľovnú športov na štadióne Asociácie športových klubov (AŠK) Inter správnou radou AŠK vysoko prekračuje klubový i bratislavský rozmer. Zasiahol celoslovenský, ba i medzinárodný v súvislosti s mítingom IAAF/Grand Prix, ktorý priniesol sponzorskému Slovnaftu iste väčšiu slávu než futbal. V oficiálnej príručke vývoja svetových rekordov vydanej Medzinárodnou amatérskou atletickou federáciou (IAAF) presne stojí: 585 a 605 Sergej Bubka (URS) - Bratislava 26. 5. 1984, resp. 9. 6. 1988, PTS (Pravda-Televizia-Slovnaft) Meeting, IAAF Grand-Prix, Slovnaft stadium. S predsedníčkou Slovenského atletického zväzu (SAZ) MÁRIOU MRAČNOVOU sme sa rozprávali o zásahu interistov práve v rovine: kráľovná športov - Slovensko - svet.

Nakoľko je slovenská atletika fixovaná na futbalovo-atletický štadión na Pasienkoch?

„Na Interi budú v tejto sezóne mnohé bratislavské, západoslovenské, slovenské šampionáty všetkých vekových kategórií, mítingy, kontrolné reprezentačné preteky. Všetko sme prerokovali s generálnou riaditeľkou AŠK Inter Elenou Stránskou. Dostali sme rozpis, ako budeme súťažiť, čo to bude stáť, ktoré termíny nám vyhradia. Jediným problémom bola IAAF/Grand Prix, Cena Slovenska, lebo v medzinárodnom kalendári je naplánovaná na dvanásteho júna a trinásteho je posledné kolo futbalovej Superligy. Ale aj to sa vyriešilo. Vzápätí nám oznámili, že sa rozhodli búrať štadión a stavať len futbalový.“

Úvahy o rekonštrukcii štadióna Interu na čisto futbalový odzneli na tlačovej besede pred štartom Superligy 22. februára. Ťažko predpokladať, že nápad vznikol v hlavách žlto-čiernych činovníkov v ten deň či týždeň predtým. Dalo sa situácii predísť, ak by za vami seriózne prišiel niekto z popredných funkcionárov AŠK so snahou o spoločné riešenie trebárs pred pol rokom, lebo prepokladáme, že idea rúcania je minimálne taká stará?

„Pri spoločnom úsilí sa iste dalo niečo robiť. Členovia správnej rady najmenej v jednom bode klamú. Rozprávala som sa so Štefanom Molnárom, ktorý v sedemdesiatom roku dráhu staval. Tartanový ovál nemá záruku pätnásť, ale tridsať rokov. Zostatková hodnota nie je v žiadnom prípade nulová, ale najmenej dvadsaťmiliónová. Podklad dráhy je v absolútnom poriadku. Boli tu zahraniční odborníci na tartanové povrchy, ktorí potvrdili, že pri miernej obnove povrchu môže dráha bez problémov fungovať ďalších desať rokov. Ak by sme mali tú skutočnú zostatkovú hodnotu, pokojne si atletický štadión postavíme.“

Z úst predstaviteľov AŠK Inter odznelo aj: „Atléti si za súčasný stav môžu sami, lebo nespravili nič preto, aby mali podmienky.“ Cítite azda nejakú vinu?

„Som večnou optimistkou. Verila som, že k takému bezohľadnému zákroku nemôže prísť. Predsa by mal jestvovať istý cit ku kolegovi či k ‘spolušportovcovi‘. Domnievala som sa, že prevážia hodnoty, ktoré získala atletika pre Inter. Medzinárodný atletický míting preslávili celý klub. Na Pasienkoch vyrástlo mnoho atlétov, pri atletike vyrástli aj všetci či aspoň väčšina súčasných funkcionárov AŠK. Takúto modernizáciu považujem za hazard so štátnymi i sponzorskými peniazmi, ak si ich klub zoženie. Dali sa využiť pre šport celospoločensky. Ide o bezuzdnosť v rozhodovaní.“

Z pozície predsedníčky SAZ sa iste budete zhovárať s poprednými auroritami svetovej atletiky - Irenou Szewiňskou, Jolandou Balasovou, Istvánom Gyulaiom, možnože Sergejom Bubkom. Všetci boli častými návštevníkmi Bratislavy. Čo im poviete?

„V túto chvíľu skutočne neviem nájsť odpoveď. Rozhodne nebude ľahká.“

PETER FUKATSCH