ej historickej architektúry či architektúry dvadsiateho storočia. Tento nepríliš povzbudzujúci stav sa odráža aj vo výstavných sieňach Bratislavy, kde architektúra hrá až tretie husle. Napriek tomu máj nečakane ponúkol dve expozície, ktoré svojou úrovňou pritiahli pozornosť. Povedľa európskej hviezdy Gustava Peichla, ktorý má svoje nové projekty rozložené v Slovenskej národnej galérii, sa v Harmincovej sieni v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave do konca mája predstavuje slovenská architektonická hviezda Ivan Matušík (1930) - laureát ceny Emila Belluša za rok 1995, udelenej za celoživotné dielo, ktorý sa dostal do dvoch prestížnych publikácií nemeckého teoretika architektúry U. Kultermanna: Zeitgenossissche Architektur in Osteuropa (1985) a Architecture in the 20th century (1993). V úvode katalógu k výstave píše Marián Zervan o I. Matušíkovi ako o jednom z najtalentovanejších žiakov Emila Belluša, ktorý vo svojej tvorbe invenčne napĺňa corbusierovskú predstavu architektúry ako fantázie vyvierajúcej z ducha modernej technickej civilizácie korigovanej palládiovskou geometriou harmónie a majestátom archetypických tvarov. Zároveň treba povedať, že i keď východiská Matušíkovej tvorby boli výsostne funkcionálne, pri architektonickej tvorbe sa nikdy nebál ísť do rizika experimentu. Jedným z prvých príkladov bola v tomto smere verejná súťaž na Dom umenia v Piešťanoch z roka 1960. Odvtedy sa datuje najplodnejšie obdobie, do ktorého spadajú najvýznamnejšie architektove realizácie: ministerstvá na Špitálskej ulici (Bratislava), Sídlisko Hostinského spolu s obchodným domom Slimák (Bratislava), Obchodné stredisko (Martin), Obchodný dom Prior (Žiline), sanatórium Baník (Bojnice), Obchodný dom Prior (Nitra), hotel Kyjev (Bratislava), Obchodný dom Prior (Bratislava) a navrhované projekty: Obchodný dom Máj (Praha), Kursaal San Sebastian (medzinárodná súťaž) či Medzinárodná zotavovňa ROH Štrbské Pleso (verejná súťaž, 1. cena). Z novších spomeňme Mestskú tržnicu na Krížnej ulici (Bratislava, 1981), Pastoračné centrum s Kostolom sv. Kríža (Podunajské Biskupice - najvyššie ocenený návrh, 1992) a Národnú banku Slovenska (Bratislava - odmenený návrh, 1995).
Architekt Ivan Matušík viedol takmer tridsať rokov ateliér Štátneho projektového ústavu obchodu, ktorému vtlačil v zložitých spločenských podmienkach pečať nezávislého centra architektonickej tvorby. Tvorby, ktorá zahŕňala pojem architektúry v jej celistvosti - od architektonického návrhu (pri ktorých I. Matušík spolupracoval s vynikajúcim statikom P. Čížkom a znalcom na oceľové konštrukcie J. Kozákom) až po perfektnú realizáciu, kde rezonoval záujem o materiál a architektonický detail na vonkajšom "plášti" i v interiéri. "V tomto smere sa moje myslenie zhoduje s názorom austrálskeho architekta Harry Seidlera (minulý rok vystavoval v Bratislave za osobnej účasti - pozn. aut.), ktorý vo variabilnom modelovaní prefabrikátov zo železobetónu dokázal dať stavbe špecifickú štruktúru a tým aj výraz," povedal pre SME I. Matušík. Žiaľ, i architekta, ktorý berie prácu ako vašeň a vždy sa snažil dať do tela stavby svoju dušu, postihla súčasná "podnikateľská" prestavba budov. "To, čo postihlo obchodné stredisko Slimák v Bratislave, je vandalský počin. Je smutné, že takéto 'dostavby' a podobné aktivity ponechávajú obvodné úrady životného prostredia živelnému vývoju a niekedy sa nevhodne angažujú aj 'kolegovia'," vyznáva sa I. Matušík. Architektúra na Slovensku si bude musieť na svoje spoločenské etablovanie ešte počkať...
Autor: Ľudo Petránsky Ml.
