Pod pojmom zosuv pôdy, častejšie v odbornej terminológii uvádzaný ako zosun, rozumieme povrchové zmeny sprevádzajúce vulkanickú činnosť alebo zemetrasenie. Takéto pohyby však môžu vzniknúť aj samé od seba, v dôsledku výškových rozdielov, ako aj činiteľov destabilizujúcich štruktúru hornín alebo pôdy. Destabilizáciu spôsobujú najčastejšie voda a mráz.
Tragickú štatistiku vedie Ussoi v Pamíre
Jeden z najväčších zosuvov pôdy vznikol v roku 1911 v Pamíre. Podľa údajov geológov sa po jednom zo zemetrasení zosunulo do údolia rieky Murgab 2,5 km3 pôdy a skalných úlomkov, ktoré zasypali dedinku Ussoi s 54 obyvateľmi. Uzavrelo sa tak údolie rieky, z ktorého sa za 4 roky vytvorilo dlhé jazero.
Ďalšie zosuvy veľkej intenzity:
Eim (Švajčiarsko 1903) - Podvŕtaním narušená masa skál sa dala do pohybu a vyžiadala si asi 20 ľudských obetí.
Korytnačie hory (Kanada 1881) - Na južnom svahu nad mestečkom Frank sa objavila dlhá trhlina, potom sa svah náhle otriasol a kamenná sutina sa zosypala do doliny v dĺžke 4 km. Vyžiadala si 70 obetí.
Aberfan (Wales, 1966) - Mesto obklopovali umelé kopce z pieskovcových úlomkov z baní, vysoké takmer 200 m. Po jednom z prudkých lejakov sa jeden z kopcov zosunul a bahnová hmota kamennej sutiny sa pohla k mestu. Zosun zmietol obytnú štvrť a školu so 116 deťmi.
Kansu (Čína 1920) - Čínska katastrofa je v západnej literatúre pomerne málo známa. Zo záznamov vyplýva, že sprašový vrch sa nasýtil vodou a náhle sa rozlial po okolí. Ak možno veriť vtedajšiemu odhadu, mohol si vyžiadať okolo 200 000 obetí v husto obývanej oblasti.
Hrádza Vajont (Taliansko 1963) - V 50. rokoch uzavreli horný úsek rieky Piavy zemnou hrádzou kopulovitého tvaru a v údolí Vajont so strmými stenami zhotovili vodnú nádrž. Steny údolia takmer vôbec nepreskúmali. V roku 1960 sa jedna stena údolia pohla a pomaly sa zosúvala dole, spočiatku rýchlosťou 2,5 metra za rok. Potom sa však postup náhle zrýchlil. V októbri 1963 vznikla v stene obrovská trhlina a do nádrže sa zvalilo naraz asi 250 miliónov m3 pôdy a skál. Vytlačené množstvo vody sa prevalilo cez hrádzu a pohlo sa do údolia rieky, pričom voda zničila všetky vytvorené zariadenia a zmietla viac ako 3000 ľudí.
Slovensko a zosuvy
Našťastie, Slovensku sa podobné veľké tragédie, ktoré by znamenali straty na ľudských životoch, vyhli. Za jeden z najväčších slovenských zosuvov sa považuje zosuv v Handlovej, ku ktorému prišlo v roku 1961. Geológovia odhadujú, že z celkovej rozlohy Slovenska tvoria zosuvy asi 4 percentá. V prevažnej miere ide o zosuvy menšej intenzity. (eta)
Klasifikácia zosunov podľa objemu
Malé do 10 000 m3
Stredné do 100 000 m3
Veľké do 10 mil. m3
Obrovské do 100 mil. m3
(Handlová 1960)
Grandiózne do 1 mld m3
(Madison 1959, Angren 1963,
Vajont 1963, Zeravšan 1964)
Unikátne vyše 1 mld m3
(Ussoi v Pamíre 1911 - 2,2 mld m3, z
predhist. čias Flims - 15 mld m3,
Saidmarreh - 25 mld m3)
Podľa M. Matulu, 1979
