nadmorská priemerné

výška teploty

január júl

Záhreb 135 m -0,5 C 22,4 C

Dubrovník 49 m 9,0 C 24,6 C

Počet obyvateľov (1994):

4 505 600

(z toho Srbská Krajina 600 000)

Štátne zriadenie:

pluralitná republika

s dvojkomorovým parlamentom

Ozbrojené sily:

celkove 103 500

Najväčšie mestá:

Záhreb 950 000, Rijeka 225 000,

Split 190 000, Osijek 150 000,

Zadar 125 000 (dnes 80 000)

Úradný jazyk:

srbochorvátčina

Národnostné zloženie (1994):

Chorváti 79 %, Srbi 12 %,

ostatní 9 %

Mena:

1 kuna (100 lipa)

Hrubý domáci produkt (1990):

21 mld. USD,

na osobu 4400 USD

Štruktúra HDP:

poľnohospodárstvo a rybolov 10 %,

ťažba a priemysel 28 %, stavebníctvo 6 %, služby 56 %

S ochabovaním moci komunistov začalo Chorvátsko v roku 1989 odmietať prerozdeľovanie prostriedkov v prospech zaostalejších republík Juhoslávie a Srbska a vyvolalo kampaň za nezávislosť. Obavy etnických Srbov žijúcich v Chorvátsku viedli k vyhláseniu tzv. Republiky srbska Krajina a k občianskej vojne, ktorú proti Chorvátsku viedla juhoslovanská armáda ovládaná Srbmi. Do konca roku 1991 Chorvátsko stratilo 25 % svojho územia. Mnoho dedín bolo opustených a spustošených, ostreľovaný a poničený bol historický Dubrovník. Bez ohľadu na prímerie sprostredkované OSN v januári 1992 sporadické boje pokračovali.

1. 1. 1992 uznala nezávislosť Chorvátska Európska únia.

4. 4. 1992 priletela do Chorvátska prvá časť kontingentu vojsk OSN (UNPROFOR). Na prelome rokov 1993/94 bojovali proti sebe bosnianski Chorváti a Moslimovia v oblasti Hercegoviny, dnes súčasti chorvátsko-moslimskej federácie a štátneho útvaru Bosny a Hercegoviny.

Po tom, ako sa ohnisko vojny na Balkáne prenieslo do Bosny, prekvapila 1. mája 1995 svet blesková ofenzíva chorvátskej armády proti srbskej enkláve v Západnom Slavónsku - súčasti tzv. Republiky srbska Krajina. Oficiálnym dôvodom bolo spriechodnenie diaľnice Záhreb-Belehrad, na ktorej sa vyskytli prípady útokov Srbov na chorvátske automobily.

V auguste minulého roka chorvátska armáda rozšírila znovudobyté územie na celú Krajinu. Sporné zostalo územie východného Slavónska, kde sa vojna Srbov s Chorvátmi v roku začala. Dohoda o postupnej reintegrácii tohto územia bola podpísaná 12. novembra 1995.

21. novembra oznámil americký prezident Bill Clinton, že na konferencii troch znepriatelených balkánskych štátov v americkom Daytone bola dosiahnutá mierová dohoda.

Chorvátske úrady od začiatku tohto roka vyšetrujú prípady rabovania a vrážd spáchaných na krajinských Srboch pri chorvátskej ofenzíve - vyšetruje sa údajne vyše 1800 podozrivých z rabovania, násilností a vrážd civilných obyvateľov.

Autor: bj