(Paul Cézanne)
Pätnásteho apríla 1874 sa na Bulvári des Capucines 35 v parížskom ateliéri fotografa Nadara otvárala výstava, ktorá mala predznamenať jeden z najčarovnejších príbehov v dejinách výtvarného umenia. Povedľa Renoirových, Cézannových, Pissarrových či Degasových obrazov tu visela aj maľba s názvom Impresia, vychádzajúce Slnko, ktorú v roku 1873 namaľoval francúzsky maliar Claude Monet (1840-1926). Práve tento obraz si vybral za terč svojej irónie parížsky kritik Louis Leroy, ktorý v satirickej revue Charivari podľa tohto obrazu označil celú skupinu za "impresionistov", pričom ani sám netušil, ako sa so svojou slabomyseľnosťou stane slávnym. Impresionisti si tento pôvodne pejoratívny názov zobrali za svoj a Impresia sa stala kultovým obrazom celého hnutia. A hoci Impresia je v súčasnosti stále nezvestná, umenie Clauda Moneta je aj po vyše sto rokoch príťažlivou vibráciou svetla a farby, ktorou svojho času spoluspôsobil revolúciu vo výtvarnom umení. Jedným zo súčasných príkladov pripomenutia si významu Monetovej maľby je výstava viac než stovky umelcových majstrovských diel, ktorá vo viedenskom Hornom Belvederi potrvá do 16. júna (otvorená denne od 10.00 do 19.00 h). Monetova retrospektíva, ktorá je jednou z najvýpravnejších projektov rakúskeho výstavníctva (stál 15 miliónov šilingov), sa pripravovala dva a pol roka. Obrazy sú poistené na šesť miliárd šilingov, pričom najdrahšie dielo - Vlak v snehu - odhadla poisťovňa na plných 220 miliónov šilingov. Priemerná denná návšteva výstavy sa počas prvého mesiaca od otvorenia pohybovala od 2500 do 3000 divákov... Číslo, ktoré otriasa aj na výtvarné fajnovosti zvyknutú Viedeň.
Monet je považovaný za najdôslednejšieho impresionistu, ktorý problémy rozkladu svetelného spektra na plátne a miešaniu čistých farebných pigmentov, z ktorých bola prakticky vylúčená čierna farba, zasvätil celý svoj dlhý tvorivý život. Jedinečné zachytenie prchavého okamihu v konkrétnych prírodných podmienkach sa stalo alfou a omegou Monetovej maľby. Atmosféra obrazu sa stala jeho umeleckou doktrínou, ktorou prežil sám impresionizmus. Cyklus Rouenskej katedrály či londýnskeho parlamentu sú skvelými ukážkami zachytenia atmosferických zmien počas dňa bez toho, aby zmenil svoje stanovisko. Zachytenie konkrétnej nálady sugeruje divákovi pocit blízky maliarovi, ktorým ho aktívne vťahuje do svojho obrazu. Jemná manipulácia s divákovou sietnicou premyslene pôsobila na jeho vedomie. Impresionizmus nebol ani zďaleka nevinnou rozprávkou... V čase, keď už ostatní jeho súputníci reagovali na jeho maľbu, on išiel tvrdohlavo za svojím cieľom. Fantastický kolorit v záhrade Giverny zo začiatku 20. storočia je Monetovou víziou vo svete nastupujúcich avantgárd. Dlhoročné štúdium farby a svetla v plenéri tu dosahuje svoje absolútno. Obrysy reálnych predmetov sa posúvajú už len do intutívnej roviny a do popredia vystupuje farebná explózia, často maľovaná až s gestickou impulzívnosťou. Monet sa stal bežcom na dlhej trati, ktorý sa nedal vykoľajiť módnymi nánosmi. Ba práve naopak, Kandinského cyklus Impresií alebo maľba niektorých členov nemeckého expresionizmu hovorí jasnou rečou, že Monet sa nestal ani v často agresívnom svete avantgárd umeleckým inventárom... Koniec dvadsiateho storočia sa k nemu obracia ako k umelcovi z maliarskeho Olympu.
Autor: Ľudo Petránsky Ml.
