Začalo sa to malým článočkom v rubrike Recenzia v denníku Nová Smena mladých. Autor si vzal na mušku slovenčinu známeho džezmena Pavla Polanského, ktorý už dlhší čas veľmi úspešne pripravuje a uvádza reláciu Pekná hudba v Rádiu Twist. A v rámci tohto článku nezabudol dodať, že hlásatelia tejto rozhlasovej stanice sa vyznačujú nie veľmi dobrou slovenčinou. Konkrétne príklady, samozrejme, neuviedol. Pokračovanie tohto seriálu som si prečítal v štrnástom čísle Literárneho týždenníka. V rubrike Rozhlas sa autor, podpísaný skratkou, "mierne" rozčuľuje nad tým, že v Rádiu Twist dostal priestor pre Nočné dialógy Ernest Weidler, ktorý vraj nie je schopný takúto reláciu viesť. Odcitujem záver tohto článku: "Ani vo vysielaní súkromnej televízie (pokiaľ viem, Rádio Twist nie je televíznou stanicou) neprekáža nikomu, že preberajú reláciu, ktorú predtým v kritizovanom štátnom rozhlase stiahli pre nekvalitu." Čo k tomu dodať? Osobne mi to pripomína akúsi delostreleckú prípravu na odstrelenie Rádia Twist. Ale či sa to už niekomu páči alebo nie, zatiaľ má jeho vysielanie úspech a slovenčina jeho hlásateľov je na úrovni, ktorá korešponduje s jazykovým zákonom. Nech sa na mňa autor spomínaných článkov nehnevá (podľa štýlu usudzujem, že ide o toho istého autora), ale jeho argumentácia je na hlinených nohách. A ešte malá poznámka: Rádio Twist nevysiela reláciu Nočné dialógy, ale reláciu Presýpacie hodiny. To nemá chybu.

Autor: P. F., Bratislava (Meno a adresu máme v