sti hlavného mesta Bejrútu. Prvoradým terčom útoku izraelských ozbrojených síl (IDF) bolo asi "hlavné operačné centrum Hizballáhu" v južnom Bejrúte, ktoré skupina používala na plánovanie a riadenie útokov proti izraelským vojakom v južnom Libanone a proti osadám v severnom Izraeli. Podľa vyhlásenia izraelských oficiálnych miest operácia nie je namierená proti libanonským ozbrojeným silám a má presvedčiť bejrútsku vládu, aby sama zasiahla proti Hizballáhu. Začiatku náletov bezprostredne predchádzalo ostreľovanie izraelskej Galilei kaťušami, ktoré zranili 36 ľudí a prinútili tamojších obyvateľov uchýliť sa do krytov.
Izraelsko-libanonský konflikt začal narastať v 70. rokoch. Do toho času panoval v Libanone relatívny pokoj a stabilita a Bejrút bol hlavným finančným centrom celého Blízkeho východu. Libanon sa síce vyhol aktívnemu zapojeniu do arabsko-izraelských vojen v roku 1967 a 1973, ale do krajiny začal prúdiť stále väčší počet palestínskych utečencov, ktorých vyhnal kráľ Husajn z Jordánska.
Neďaleko Bejrútu a ostatných libanonských miest vznikali utečenecké tábory, ktoré sa stali pravým podhubím teroristov. Hlavné slovo v nich prevzala Arafatova Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP) a jej príbuzné frakcie. Palestínski utečenci spôsobili tiež rozkol vnútri libanonskej spoločnosti, kde marockí kresťania, ktorí sa usilovali o vykorenenie OOP, stáli proti moslimom. Po masakre palestínskych utečencov v autobuse v apríli 1975 vypukla bolestná 16-ročná občianska vojna. Izrael proti palestínskym ozbrojeným akciám, ktoré trvalo ohrozovali jeho severnú časť, zakročil pomerne skoro. Centrá palestínskeho odboja bombardoval už v roku 1977 a o rok neskôr v marci krátko obsadil južný Libanon. Hlavný úder uskutočnila vláda Menachema Begina v júni 1982. V operácii "Mier Galilei" začalo 6. júna 60 tisíc izraelských vojakov zatlačovať palestínskych partizánov z juhu Libanonu a chystali sa tiež vypudiť sýrske jednotky z Bejrútu. Vtedy bolo na libanonskom území okolo 334 tisíc Palestínčanov (prakticky rovnaký počet je v libanonských utečeneckých táboroch aj teraz). Metropola, predovšetkým jej moslimská časť, v ktorej bol hlavný stan OOP, bola hermeticky odrezaná a bombardovaná. Ťažko bolo poškodené mesto Sajdá. Útok, ktorý podporovala Juholibanonská armáda (SLA) majora Haddáda, bol bleskový a už 11. júna boli - po kapitulácii OOP - boje zastavené. Spolu prišlo o život 20 tisíc ľudí a 32 tisíc bolo zranených. Po uzavretí prímeria začala OOP 21. augusta s evakuáciou svojich bojovníkov do ostatných arabských štátov, predovšetkým do Sýrie, Alžírska, Tuniska, Iraku a inde. Spolu sa stiahlo asi 12 tisíc partizánov.
Kontroverzná udalosť sa odohrala 16. až 18. septembra toho istého roku v palestínskych táboroch Sabra a Šatíla na západnom okraji Bejrútu. Okolo 700 Palestínčanov - mužov, žien i detí - sa stalo obeťami masakry, ktorú pred očami izraelskej okupačnej armády uskutočnili kresťanské milície. Tie to považovali za odvetu za vraždu libanonského prezidenta Bašíra Džamáíla, ktorú uskutočnili Palestínčania 14. septembra. Izraelská armáda bola aj vo vlastnej krajine obviňovaná z toho, že mohla masakre zabrániť. Izrael sa z Libanonu stiahol v troch etapách do 6. júna 1985. Na juhu krajiny však spolu so SLA vytvoril 15-kilometrové bezpečnostné pásmo pozdĺž svojich hraníc. To predstavuje asi 11 percent libanonského územia s viac ako stovkou mestečiek a dedín a s viac než 200 000 obyvateľmi. Pásmo na ochranu izraelských severných miest kontroluje asi 1000 izraelských vojakov a 3000 príslušníkov SLA.
Izraelská operácia Mier Galilei uspela len krátkodobo. Podľa niektorých hlasov viedla k výraznému posilneniu radikálnych skupín v Libanone aj inde a k rozšíreniu počtu "arabských mučeníkov pod práporom islamu". Jedna z týchto skupín - Hizballáh - vznikla práve počas izraelskej operácie v Libanone v júni 1982 s výraznou podporou Iránu.
