opozičných poslancov. Pripomeňme, že spomínaným zrušeným paragrafom 6 sa retroaktívne zavádzali do akciových spoločností, kde mal majetkovú účasť štát alebo FNM, osobitné práva ústredných orgánov pri hlasovaní na valných zhromaždeniach. Ako na potvoru, počas rozpravy o zákone okrem spochybňovania zoznamu strategických či neprivatizovateľných podnikov sa hlavné výhrady opozičných poslancov niesli práve proti "akýmsi osobitným právam fondu či štátu" (I. Šimko) a proti retroaktívnosti zákona, ktorý zavedením inštitúcie tzv. zlatej akcie aj do podnikov, ktoré boli legálne sprivatizované v 1. vlne kupónovej privatizácie, úplne odhalil snahu vládnej koalície ovládnuť všetky tieto inštitúcie (Ľ. Černák). Predkladateľ zákona minister Ducký sa síce usiloval obhajovať strategické záujmy štátu a mimoriadne nešťastne (vzhľadom na neskorší predaj všetkých akcií vo vlastníctve FNM) argumentoval príkladom VSŽ, bez ktorých "sa nedá urobiť žiadny kovový plot na poslednej dedine". Hoci v rozprave vystúpilo 64 diskutujúcich (37 koaličných), v samotnom hlasovaní sa argumenty opozície, ktoré ex post označil Ústavný súd za opodstatnené, nevzali do úvahy.

Ústavný súd tak opäť pred verejnosťou obnažil dilemu - či sa budú aj naďalej plniť slová predsedu NR SR zo snemu HZDS ("Vláda, koalícia, naše hnutie, rešpektuje ústavu, nech kričí, kto chce ako. Rešpektuje kompetencie ústavných orgánov, aj keď, úprimne povediac, niektoré rozhodnutia Ústavného súdu sme neprijímali s radosťou"), alebo bude bližšie k pravde poslanec NR SR J. Cuper po schválení novely Trestného zákona - "My sme nezrušili zatiaľ Ústavný súd". Zatiaľ je isté, že platia iné slová zo snemu - "my o tom rozhodneme, či opozíciu k niečomu pustíme alebo nie". Čo tam už po ústave.