Washington/Dubrovník (ČTK) - Komisia zložená z amerických a chorvátskych odborníkov včera oznámila, že pozemné navigačné prístroje na dubrovníckom letisku pracovali v čase katastrofy lietadla amerického ministra obchodu Ronalda Browna dobre. "Signály vyslané navigačnými rádiovými prístrojmi pre riadené pristátie zodpovedajú oficiálnym záznamom," uvádza sa vo vyhlásení komisie, ktorú poverili vyšetrením príčin nehody amerického lietadla T-43 (vojenská verzia Boeingu 737). Odborníci dospeli k záveru po expertíze, ktorú uskutočnilo americké lietadlo špeciálne vybavené na preverenie rádiových navigačných prístrojov. Americký minister obrany William Perry už predtým vyhlásil, že príčinou leteckej katastrofy, pri ktorej za nepriaznivého počasia okrem ministra Browna zahynulo minulú stredu ďalších 32 Američanov a dvaja Chorváti, bolo zlyhanie palubných prístrojov.
V ére navigácie s pomocou satelitov, ktoré umožňujú stanoviť polohu na centimeter presne, lietadlo s americkým ministrom obchodu Ronaldom Brownom používalo pri tragickom pokuse o pristátie v Dubrovníku pol storočia starú navigačnú technológiu. Navádzanie lietadiel s pomocou rádiových signálov ako v Dubrovníku je najstarší typ navigácie, ktorý sa používa od 30. rokov, tvrdí Ward Baker z Asociácie dopravných pilotov. "Už sa takmer nepoužíva v USA, ale v menej rozvinutých častiach sveta je stále dôležitou súčasťou navigačného systému." Letisko vysiela na určitej nízkej frekvencii rádiový signál, na ktorý sa zameria šípka jedného z navigačných prístrojov v lietadle. To potom letí k letisku v podstate v smere šípky. Tieto rádiové signály však môžu byť skreslené bleskom, dažďom alebo statickou elektrinou.
Letisko v Dubrovníku nie je vybavené počítačovým systémom, ktorý umožňuje pristátie za každého počasia. Zariadenie odviezla počas občianskej vojny v roku 1991 juhoslovanská armáda. Avšak pristávanie na letisku v Dubrovníku je považované za bezpečné. Niekoľko lietadiel tam dokonca pristálo bez problémov v ten istý deň pred haváriou Brownovho lietadla. "Keby sme si mysleli, že to nie je bezpečné, tak by sme toto letisko nepoužili," povedal vo štvrtok generál amerického letectva Howell Estes. Určiť presné príčiny havárie preto komplikuje fakt, že lietadlo nemalo tzv. čiernu skrinku zaznamenávajúcu činnosť prístrojov lietadla a rozhovory v pilotnej kabíne. Zatiaľ nie je jasné, prečo lietadlo nemalo toto zariadenie, ktoré je povinné pre všetky civilné lietadlá a má ho aj väčšina lietadiel americkej armády určených na dopravu významných civilistov.
Lietadlo T43, ktoré je vojenskou verziou Boeingu 737, kúpila armáda v roku 1973. Bolo určené na výcvik navigátorov a v roku 1988 ho rekonštruovali na dopravu osôb. Smernice amerického letectva umiestnenie čiernej skrinky v týchto lietadlách odporúčajú a väčšina strojov zo základne Ramstein, odkiaľ bolo aj Brownovo lietadlo, ju malo. Hovorkyňa amerického vojenského letectva Robin Chandlerová vo štvrtok uviedla, že dôvody, prečo čierna skrinka v lietadle nebola, nie sú známe. Podľa nemenovaných vojenských predstaviteľov svoju úlohu mohli zohrať aj finančné náklady. Havarované lietadlo bolo totiž vybavené mechanickým a hydraulickým ovládaním staršej generácie, na ktoré je pripojenie čiernej skrinky komplikovanejšie a drahšie ako do nových lietadiel ovládaných elektronicky. Americké vojenské lietadlá určené na bojové nasadenie zvyčajne čierne skrinky nemajú, pretože by v prípade havárie na nepriateľských územiach mohli skrinky poskytnúť mnoho utajovaných informácií. Americkí odborníci, ktorí prišli vo štvrtok vyšetrovať príčiny havárie Brownovho lietadla, však budú mať k dispozícii informácie z ďalších zdrojov. Napríklad záznam rozhovorov kontrolnej veže na dubrovníckom letisku a pilotov z havarovaného stroja. Okrem toho očakávajú, že ďalšie informácie poskytnú záznamy z lietadiel AWACS, ktoré priebežne uskutočňujú kontrolné lety nad Balkánom.
