o Európska únia má 15 členských štátov s celkovým počtom okolo 370 miliónov občanov. Je najväčším obchodným blokom sveta. Dňa 1. januára 1993 bol oficiálne vytvorený jednotný európsky trh, ktorý eliminuje všetky bariéry zabraňujúce voľnému pohybu ľudí, tovarov, služieb a kapitálu v rámci únie. Dňa 1. novembra 1993 vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva o Európskej únii, ktorá smeruje k hospodárskej a menovej únii a jednotnej mene na jednej strane a politickej únii na strane druhej. Maastrichtská zmluva takisto oprávňuje občanov členských štátov na európske občianstvo.
Hlavnými inštitúciami EÚ sú Európska komisia, Rada ministrov, Európsky parlament, Súdny dvor a Európska rada.
o Európska komisia (EK) je výkonný, iniciatívny a správny orgán, ktorý má 20 členov - po dvoch predstaviteľov z piatich najväčších štátov - Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Spojené kráľovstvo a Španielsko - a po jednom zástupcovi z ostatných 10 menších štátov. Najprv boli členovia komisie vymenovaní na štvorročné obdobie. Od januára 1995 sa toto obdobie predĺžilo na 5 rokov, takže mandát každej komisie bude paralelný s päťročným obdobím zákonodarného zboru Európskeho parlamentu. Každý člen je zodpovedný za špeciálny ministerský úrad alebo oblasť politiky ako minister vo vláde a za oddelenie štátnej služby (generálne riaditeľstvo - EK ich má 23), ktoré sa zaoberá touto oblasťou. Predsedom EK je Jacques Santer.
o Rada ministrov je hlavným rozhodovacím orgánom EÚ. Členmi Rady ministrov sú ministri členských krajín EÚ. Rezortná príslušnosť ministrov na zasadaniach sa mení podľa povahy prerokúvanej otázky (zahraničná politika, financie, školstvo, poľnohospodárstvo). Členským štátom sa prideľujú hlasy podľa veľkosti štátov. Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia majú po 10 hlasoch, Španielsko 8, Belgicko, Grécko, Holandsko a Portugalsko po 5 hlasoch, Rakúsko a Švédsko po 4 hlasoch, Dánsko, Fínsko a Írsko 3 hlasy a Luxembursko dva hlasy. Rada ministrov má rotujúce polročné predsedníctvo.
o Európsky parlament je jedinou inštitúciou EÚ priamo volenou občanmi jednotlivých členských krajín. Volení sú na 5 rokov. Po vstupe Rakúska, Fínska a Švédska vzrástol počet členov parlamentu z 567 na 625. Hlavnými funkciami parlamentu sú zúčastňovať sa na procese prijímania legislatívy EÚ a monitorovať aktivity Európskej komisie. Právomoc parlamentu vzrástla vďaka Jednotnému európskemu aktu v roku 1987 a maastrichtskej zmluve.
o Súdny dvor je najvyššou inštanciou komunitárneho práva (legislatíva EÚ). Je to nadštátny orgán inštitucionálne i funkčne koncipovaný tak, aby bol nezávislý od členských štátov EÚ. Je viazaný právom únie a nie právom jednotlivých členských krajín. Uznesenia súdneho dvora sú pre členské krajiny povinné, ale sú zároveň primerané rozsahu právomocí prenesených na EÚ z úrovne členských krajín. Európsky súdny dvor sa skladá z 15 sudcov, po jednom z každého štátu, a ešte jedného, spolu s 9 generálnymi právnymi zástupcami.
o EURÓPSKA RADA. Hoci sa to v zakladajúcich zmluvách nepredpokladalo, Európska rada sa stala najvyšším politickým orgánom. Štatút Európskej rady bol po prvýkrát definovaný v maastrichtskej zmluve. Význam stretnutí neustále vzrastá. Autorita Európskej rady súvisí s autoritou, ktorú majú hlavy štátov a vlád vo svojich krajinách.
Autor: spracovala - mim
