Drobný starý pán odpovedá na otázku, čo nakoniec zničilo socializmus: "To ukážu dejiny. Všetky vysvetlenia, ktoré dnes máme, sú príliš zjednodušené," cituje nemecký týždenník Der Spiegel vo svojom najnovšom čísle v článku o zvrhnutých vodcoch bývalého východného bloku bývalého tajomníka ÚV KSČ Vasila Biľaka.

Každopádne to vraj nebola kríza myšlienky komunizmu: "Bola to kríza kádrov," každý režim je podľa Biľaka taký dobrý, akí kvalitní sú ľudia, ktorí mu slúžia, čo platí aj pre kapitalizmus. Kto má vinu na rozpade Sovietskeho zväzu: Prirodzene "Gorbačov a jeho ľudia". O tom, či zlyhanie týchto ľudí bolo výsledkom naivity alebo zrady, vraj rozhodnú aj dejiny. Biľak sám, ako uviedol už v roku 1985 v rozhovore s Willym Brandtom v Bonne predpovedal, že Michail Gorbačov sa stane novým generálnym tajomníkom ÚV KSSZ. Už rok po jeho nástupe mu, Biľakovi, vraj bolo jasné, že v Moskve všetko smeruje ku katastrofe. Na otázku, či "pražská jar" nebola poslednou šancou reformovať socializmus tak, aby prežil, a či teda Gorbačov neprišiel veľmi neskoro. Biľak rozhorčene odpovedá: "V roku 1968 u nás nešlo o reformu, ale o odstránenie socializmu. "On sám - a na dôkaz svojho tvrdenia vyťahuje svoj ručne písaný denník - už v máji 1968 na jednom zasadaní ÚV KSČ varoval, že nakoniec tu budú tanky, čo celú záležitosť rozhodnú v prípade, že sa strana rýchlo nevyrovná s "kontrarevolúciou". Nepočítali reformátori s možnosťou ruského vojenského zásahu: "Asi nie," myslí si stúpenec intervencie Biľak. "Dubček dostal svoje informácie z Londýna prostredníctvom jedného sociálnodemokratického emigranta. Asi v tom zmysle, že "nemusíte mať žiadny strach, nič sa nestane". Potom nasleduje kľúčová otázka. Priznáva sa Vasil Biľak k tomu, že podpísal výzvu do Moskvy o pomoc, ktorá mala augustový vojenský zásah ospravedlniť? Bývalému tajomníkovi strany dnes hrozí súd za vlastizradu. Preto hovorí: "Žiadny takýto dokument nepoznám!" Napriek tomu, čo sa stalo, sa teoretik červenej viery o budúcnosť socializmu neobáva: "Parížska komúna bola rozprášená, ale jej ideály žijú ďalej. Kresťanstvo rozkvitá ešte 2000 rokov po jeho potlačovaní. A lyricky k tomu dodáva: "Možno aj moje vlastné chyby prispeli k výstavbe novej dobrej spoločnosti, lepšej, ako je tá dnešná."