Po mesiacoch bádania dospelo ministerstvo kultúry k záveru vysokej vedeckej hodnoty: český jazyk spĺňa požiadavku zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka. Toto "šokujúce odhalenie" je veľmi dôležité, pretože sa ním vlastne umožňuje používanie češtiny vo filmoch. Avšak pozor - nie vo všetkých. Filmy pre deti do 12 rokov musia byť dabované do štátneho jazyka. Ako vo včerajšej Pravde konštatuje generálny riaditeľ sekcie štátneho jazyka ministerstva kultúry Milan Ferko, bude sa to týkať aj klasických českých filmových rozprávok ako Pyšná princezná či Princezná so zlatou hviezdou na čele. Najtemnejšie predtuchy sa zrejme predsa len stanú realitou.
Absurdnosť jazykového nacionalizmu sa tu ukazuje v plnej nahote. Hlúpa je totiž už samotná myšlienka jazykových príkazov a zákazov. Ak bude pre nejaké kino rentabilné vysielať dánske filmy bez titulkov i dabingu, prečo by mal štát majiteľovi kina brániť v tejto činnosti? A kto bude určovať, ktoré filmy sú určené deťom do 12 rokov? Majú azda ministerskí úradníci presne zmapované, čo pozerajú dnešní 12-roční? Zjavná je aj dvojtvárnosť vládnej politiky. Cit slovenských detí k materinskému jazyku sa má budovať až tak dôsledne, že ich budeme chrániť pred rozprávkami v českom jazyku. Citu maďarských detí k materinskému jazyku by nemalo prekážať ani alternatívne vyučovanie na materských školách.
Ale azda si po odvysielaní českých rozprávok so slovenským dabingom viac ľudí uvedomí "prednosti" jazykového zákona. Veď vychádzajúc z neho môže M. Ferko smelo tvrdiť: "Neviem, prečo by si napríklad nemohli spievať namiesto ,rozvíjej se, poupátko` celkom pokojne ,rozvíjaj sa, púčik môj` či niečo podobné..."
A čo tak princezná s červenou hviezdou na čele?
