Pondelok, 20. september, 2021 | Meniny má Ľuboslav(a)KrížovkyKrížovky

Výmoľ rozhodne o tom, čím je u nás rehoľa?

Keď páter Matej Spirczak dostal do rúk to rozhodnutie, nechcel veriť vlastným očiam. Čierne na bielom v ňom stálo, že rehoľa nie je cirkvou ani náboženskou spoločnosťou, a nemá teda právo žiadať späť svoj pozemok. Prvá myšlienka možno bola, že človek, ...

Keď páter Matej Spirczak dostal do rúk to rozhodnutie, nechcel veriť vlastným očiam. Čierne na bielom v ňom stálo, že rehoľa nie je cirkvou ani náboženskou spoločnosťou, a nemá teda právo žiadať späť svoj pozemok. Prvá myšlienka možno bola, že človek, ktorý toto rozhodnutie podpísal, je osobne zaujatý. Ale ak by mal náhodou Dr. Pačuta z trebišovského katastrálneho úradu pravdu, znamenalo by to, že všetky reštituované pozemky, záhrady, budovy boli reholiam na Slovensku vydané protiprávne. Ak by Dr. Pačuta obhájil svoj právny názor, bol by tu precedens. Rehole by sa nemohli uchádzať o zhabaný majetok a ten, ktorý im už bol navrátený, by vlastne získali protiprávne. Asi o toto ide - vo vcelku nenápadnej kauze.

Skryť Vypnúť reklamu

Na Slovensku - na rozdiel napríklad od Čiech - bola po Novembri občianska i politická vôľa prijať zákon, ktorý by cirkvám vrátil ich hnuteľný i nehnuteľný majetok nezákonne zhabaný po "víťazstve pracujúceho ľudu" vo februári 1948. Národná rada Slovenskej republiky prijala v októbri 1993 zákon č. 282/1993 o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. Zákon, ktorý podpísal Michal Kováč, Vladimír Mečiar, Ivan Gašparovič začal platiť 1. januára 1994 a veľkoryso vracal cirkvám majetok, o ktorý prišli nezákonným spôsobom. Samozrejme, zákon nebol prijatý jednoznačne a najmä ľudia, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi či náboženskej spoločnosti, ho môžu považovať za zlý či nespravodlivý. Ale zákon je tu a na jeho základe sa budovy, pozemky, ale i hnuteľné veci vracajú do rúk cirkví. Nie vždy je navrátenie majetku jednoduchým právnym úkonom, treba predložiť mnoho dokladov a trpezlivo znášať všetky nevyhnutné byrokratické nariadenia. Avšak po svojom - a podľa nášho názoru dosť netypicky - si zákon č. 282/93 vysvetlil právnik Dr. Pavol Pačuta v trebiškovskej pobočke katastrálneho úradu. Podľa rozhodnutia z 1. feburára 1996 odmietol zapísať do katastra nehnuteľností pozemok v katastrálnom území obce Brehov, a to s odôvodnením, že "rehoľa nemá postavenie oprávnenej osoby podľa zákona č. 282/93 Z. z., nakoľko nie je cirkvou ani náboženskou spoločnosťou." Toto rozhodnutie zaskočilo zástupcu Rehole Bratov Menších Konventuálov - Minoritov.

Skryť Vypnúť reklamu

O reholi minoritov

Rehoľa Menších Bratov Konventuálov - Minoritov (skrátene rehoľa minoritov) vznikla rozštiepením rádu františkánov pri spore o to, či františkáni majú dodržiavať pôvodnú prísnu chudobu rádu alebo prijať isté privilégiá od Svätej stolice. V 14. storočí sa vytvorili dva tábory františkánov, ktoré sa ešte ďalej menili, aby sa v 16. storočí napokon ustanovili do troch reholí - observanti, minoriti a kapucíni. Dnes má rehoľa minoritov vo svete vyše štyritisíc členov a 672 domov. Minoriti pôsobili od 16. storočia aj na území Slovenska. Podľa údajov z knihy Jany Kvasničkovej o reholiach - bolo na Slovensku v roku 1948 desať minoritov na štyroch miestach - v Levoči, Spišskom Štvrtku, Strážach nad Popradom a v Brehove pri Trebišove.

Skryť Vypnúť reklamu

Siedmi mladí pátri roztrúsení po Bratislave-Karlovej Vsi, Levoči a Spišskom Štvrtku sa teraz usilujú obnoviť na Slovensku aj túto všeobecne možno menej známu rehoľu. Preto požiadali o vrátenie nehnuteľností, ktoré do roku 1948 patrili ich reholi. Bez väčších problémov získali späť svoje kláštory v Levoči, Spišskom Štvrtku i Brehove, ale v kláštore v Spišskom Štvrtku je dnes ústav sociálnej starostlivosti, v Brehove má Slovenská katolícka charita charitný domov pre sestričky-vincentky a v časti levočského kláštora je rehabilitačné stredisko pre nevidiacich. Aby bratia minoriti mohli vystavať svoj kostol a kláštor v Bratislave, obnoviť kláštor v Levoči, spravovať svoju farnosť v Spišskom Štvrtku a najmä aby mohli prijať nový dorast (tvorí ho 15 uchádzačov), potrebujú financie. Za prenájmy od sociálnych inštitúcií sídliacich v kláštorných budovách nedostávajú veľa. Preto sa usilujú aj o navrátenie pozemkov. Nehodlajú na nich hospodáriť, ale prenajímať ich tým, ktorí ich užívajú. "Požiadali sme o vydanie pozemkov v Levoči, v Spišskom Štvrtku na katastrálnych úradoch v Levoči a Spišskej Novej Vsi. Nikde inde sme podobné problémy ako na správe katastra v Trebišove nemali. Myslím si, že to je osobná predpojatosť toho pána doktora... " hovorí páter Matej Spirczak, poverený zastupovaním rehole. "Ja som sa dvakrát aj osobne skontaktoval s Dr. Pačutom. Ohlásil som sa telefonicky, ale nechcel sa so mnou rozprávať, dokonca ani na chodbe. Bol som veľmi zarazený. Ale naznačil mi ešte pred vydaním rozhodnutia, že nedá povolenie zapísať tento pozemok do katastra nehnuteľností ako náš. Keď som sa pýtal prečo, tak mi vysvetlil, že im bolo na porade povedané, že rehole nie sú podľa zákona oprávnené osoby na vydanie majetku. Nemá to vraj písomne, ale tak im to povedali hore. Pochopil som, že je tu záujem ,sťažovať` nám celú záležitosť."

Skryť Vypnúť reklamu

Páter Matej považuje rozhodnutie Dr. Pačutu za nezmysel, škoda o tom vraj hovoriť. "Nechápem, ako to mohol takto formulovať. Každý zákon má výklad a vo výklade k tomuto zákonu je čierne na bielom napísané, ktoré rehole sú oprávnenými osobami. Samozrejme, naša rehoľa je v tomto zozname. Priložil som ho k našej žiadosti, predložil som mu všetky možné doklady."

Starosta má iné starosti

Pozemok, ktorý žiada vrátiť Rehoľa minoritov, patrí dodnes obci Brehov. Pripadol jej v roku 1948, keď pozemok rehoľníkom odňal štát bez náhrady. Starosta Brehov Dionýz Šoltés má o tejto záležitosti celú jednu zložku, ale nerád ju otvára. Keď za ním páter Matej Spirczak prišiel, aby podpísali Dohodu o vydaní nehnuteľnosti, nemusel veľa špekulovať. V novembri 1995 dohodu bez väčších problémov podpísali. "Prečo by som to nepodpísal, keď to raz bolo ich?" hovorí starosta. A dodáva: "Pre obec je to napokon celkom nezaujímavý pozemok. Nemá z toho žiaden úžitok." A teraz nasleduje prvá pointa tohto prípadu. Starosta zahrabne v papieroch a povie: "Ide o 25 árov a ten pozemok tvorí výmoľ. Ja ani neviem, kde to poriadne je, niekde tam na tom kopci." Ukáže na zalesnený kopec, ktorý sa vypína nad dedinou a na úpätí ktorého stojí impozantný kláštor. Presne ten, ktorý už patrí reholi minoritov a kde je už od konca 50. rokov charitný domov. "Výmoľ, to znamená, že tadiaľ steká z toho kopca voda, nie je tam úrodná obhospodarovaná pôda. No prosto výmoľ, čo už s ním?" A kvôli tomuto výmoľu musel starosta toľko úradovať. Hoci po dedine mu behá besná mačka, pohrýzla deti, musí volať veterinára, likvidovať psov, starosta má iné problémy ako nejaký výmoľ. Ale ako praktický dedinský človek naozaj nechápe, prečo je okolo tej parcely - 25 árov, to je pozemok na jednu slušnú dedinskú záhradu - toľko vzruchu a prečo sa tým ešte musí zaoberať. "Keď to chcú rehoľníci späť, nech si to vezmú," povie starosta obce na sútoku Ondavy a Latorice. Vody je tu preto občas až príliš (aj v obecnom znaku majú preto rybu) a výmoľ tu preto nie je žiadnou raritou.

Skryť Vypnúť reklamu

Zamestnanec Dr. Pačuta

Na zamietavom rozhodnutí ohľadom žiadosti rehole minoritov je podpísaný za Správu katastra Trebišova JUDr. Pavol Pačuta, zamestnanec. Možno je to detail, ale viacero ľudí z cirkevných kruhov, ktorým sa rozhodnutie dostalo do rúk, zarazilo aj to slovko ZAMESTNANEC. Znie zvláštne.

Na konkrétnu otázku ohľadom prípadu rehole minoritov a ich brehovského pozemku, Dr. Pačuta pri našom osobnom stretnutí odpovie: "No comment. Nakoľko nie ste účastníkom konania a nemáte na prípade oprávnený právny záujem, z uvedeného dôvodu sa k prípadu nevyjadrujem."

Dr. Pačuta nebol ochotný o záležitosti hovoriť ako štátny zamestnanec, ale prejavil ochotu ako súkromná osoba vo všeobecnosti vysvetliť, v čom podľa jeho názoru spočíva podstata problému okolo rehole minoritov.

Skryť Vypnúť reklamu

Dr. Pačuta odpovedal: "Treba predovšetkým skonštatovať jednu podstatnú vec. Zákon číslo 282/93 o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam umožňuje reštituovať subjekty, ktoré vyslovene zákon stanovuje. Som toho názoru, že zákon jasne určuje, že oprávnenými osobami môžu byť cirkev a náboženské spoločnosti a ich časti. Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností jasne stanovuje, čo je cirkvou a čo je náboženskou spoločnosťou. Takisto stanovuje ďalšie podmienky v súvislosti s vytváraním ďalších subjektov, či už po linke cirkvi alebo náboženských spoločností. Ako príloha tohto zákona je zoznam, ktoré cirkvi a náboženské spoločnosti sú právnickými osobami. V prípade Rehole Bratov Menších Konventuálov - Minoritov vzniká problém. Na základe stanoviska Ministerstva kultúry SR rehoľa ako takáto odvodzuje svoju právnu subjektivitu od rímskokatolíckej cirkvi, čo znamená, že nemôže byť cirkvou ani náboženskou spoločnosťou. Náboženskou spoločnosťou nemôžu byť podľa zákona č. 308/91 Zb. tie subjekty, ktoré sú vytvárané cirkvou. Ďalší právny problém vzniká aj okolo tzv. právnej subjektivity, resp. preukázania právnej subjektivity cirkvi, náboženských spoločností alebo aj tzv. subjektov, ktoré sa môžu vytvárať po linke cirkvi alebo náboženských spoločností, ako rády, komunity a podobné spoločenstvá. Podľa môjho názoru je veľkým nedostatkom a pokladám to aj za trošku chaotické, že v zmysle par. 13 zákona 308/91 Zb. sa tieto subjekty síce registrujú na ministerstve kultúry, ale samy preukazujú skutočnosti uvedené v par. 13, odsek 1, písm. g citovaného zákona. Pričom pre uľahčenie by postačilo im vydať výpis z registra (z uvedenými údajmi pod písmenom g) z MK SR pri registráciim, resp. pri zmene v registri na preukázanie týchto skutočností pred štátnymi orgánmi, ak to vyžadujú. Bohužiaľ, často sa základné informácie o cirkvách a náboženských spoločnostiach musíme veľmi prácne dozvedať od cirkví, náboženských spoločností a komunít, rádov, iných spoločenstiev. A to predovšetkým: aké sú to útvary, kým boli zriadené, či majú právnu subjektivitu, v akom rozsahu a kto je oprávnený v ich mene konať. Ak spomeniem Rehoľu Bratov Menších Konventuálov - Minoritov, obchodné meno tejto rehole či spoločnosti - neviem právne definovať, lebo som ich vnútorný predpis nevidel, ťažko možno konštatovať, že táto rehoľa je totožná s takýmto subjektom, ako napríklad Maďarský brehovský konventuálny rád minoritov. Zo žiadnych predložených dokladov to nie je možné konštatovať."

Skryť Vypnúť reklamu

Dr. Pačuta je presvedčený, že na krajskom súde dokáže správnosť svojho právneho názoru, teda že rehoľa nie je podľa zákona ani cirkev, ani náboženská spoločnosť, a tak nemá právo žiadať späť svoj majetok. Uvedomuje si, že ak by spor vyhral, bol by to precedens. Pri našom rozhovore bol prítomný aj riaditeľ Správy katastra v Trebišove Ing. Emil Tóth a s názorom svojho kolegu súhlasil. Na otázku, či správa katatstra dostala od svojich nadriadených orgánov nejaký interný predpis či pokyn, ako riešiť takéto prípady, odpovedal: "Nie. My sme ako sudcovia, rozhodujeme samostatne."

Ministerstvo kultúry:

Právny nezmysel

Najkompetentnejší v týchto záležitostiach je cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR, ktorý eviduje rehole a ktorý sa zaoberá aj problémami s cirkevnými reštitúciami. O názor na trebišovské rozhodnutie sme preto požiadali riaditeľa cirkevného odboru MK SR Dr. Petra Mulíka. Keď si pán riaditeľ vypočul rozhodnutie Dr. Pačutu, zdalo sa, že neverí vlastným ušiam. "To je právny nezmysel, v Trebišove sa veľmi mýlia," povedal. "Katastrálny úrad si vymýšľa alebo rozhoduje na základe neznalosti. To je predsa jednoznačné, že rehoľa si môže nárokovať na svoj majetok podľa zákona č. 282/93 Zb. Rehoľa minoritov tu existovala stáročia, je riadne evidovaná na MK SR a má právnu subjektivitu, ktorú si odvodzuje od riadne registrovanej rímskokatolíckej cirkvi."

Skryť Vypnúť reklamu

Dr. Mulík bol záležitosťou taký zaskočený, že nás požiadal o kontakt na Dr. Pačutu. Jeho rozhodnutie sa mu zdalo natoľko chybné, že s ním chcel hovoriť osobne.

Ale napokon o všetkom rozhodne Krajský súd v Košiciach. Ak Dr. Pačuta svoje tvrdenia neobháji, minoriti budú môcť požiadať o zápis do katastra nehnuteľností aj pre ďalšie pozemky, ktoré kedysi vlastnili v okolí Trebišova. Ale ak Dr. Pačuta spor vyhrá, všetko, čo reštituovali rehole, náboženské komunity, farnosti, biskupské úrady bolo vrátené protiprávne. Taký bude precedens. Niet pochýb, že mnohých ľudí by to na Slovensku potešilo. Veď cirkev, obzvlášť rímskokatolícka, dnes kadekomu nehrá do noty. Ale právo je azda o niečom inom.

Zo Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam z 27. októbra 1993

Skryť Vypnúť reklamu

Zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a hnuteľným veciam na základe rozhodnutí štátnych orgánov, občianskoprávnych a správnych aktov vydaných v období od 8. mája 1945 židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené najmä Chartou OSN, Listinou základných práv a slobôd a príslušnými medzinárodnými paktami o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

(Tento zákon je platný od 1. 1. 1994 a podpísal ho prezident Michal Kováč, premiér Vladimír Mečiar a predseda NR SR Ivan Gašparovič.)

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  2. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  3. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  4. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  5. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  6. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  7. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  8. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  9. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  10. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  1. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  3. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  4. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  5. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  8. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 8 709
  2. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 8 059
  3. Slovenský orloj – svetová atrakcia 7 781
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 329
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 414
  6. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 981
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 736
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 303
  9. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 821
  10. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte 1 639
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu