Už sa zdalo, že je ruka v rukáve a novú tureckú vládu vytvorí Vlastenecká strana (ANAP) Mesuta Yilmaza a islamská Strana prosperity (Refah) Necmettina Erbakana, ale nakoniec je všetko ináč a vlastne tak, ako to väčšina pozorovateľov už pred predčasnými tureckými voľbami predpokladala. Islamský fundamentalizmus a protizápadná orientácia Refahu bola nakoniec príliš veľkým sústom pre Mesuta Yilmaza, brúsiaceho si zuby na premiérsku stoličku. A tak, i keď už bola pred dvoma týždňami dosiahnutá predbežná dohoda medzi oboma stranami a začínali sa deliť ministerské kreslá, Yilmaz nakoniec zaradil spiatočku. O tom, či tak urobil z vlastného presvedčenia alebo z obavy, že by účasť islamských fundamentalistov vo vláde mohla ohroziť sľubne sa rozvíjajúcu spoluprácu Turecka s Európskou úniou (ak si, pravdaže, odmyslíme problémy spôsobené nedávnym konfliktom s Gréckom), môžeme iba špekulovať.

V Turecku sa teda realizovalo to, čo premiérka a predsedníčka Strany pravej cesty (DYP) Tansu Cillerová navrhovala už pred mesiacom. Koalícia dvoch konzervatívnych a teda programovo k sebe najbližších strán s rotáciou funkcie predsedu vlády medzi lídrami oboch koaličných strán. Ako prvý sa premiérskej funkcie na desať mesiacov ujme Mesut Yilmaz, ktorý ešte pred mesiacom o možnosti striedať sa vo funkcii so svojou hlavnou politickou rivalkou nechcel ani počuť. Podpísaním dohody úradujúcou premiérkou a budúcim premiérom sa podarilo odstaviť islamských fundamentalistov, čo je dôležité pre ďalší rozvoj krajiny ako demokratického, sekulárneho štátu (aj keď i ANAP a DYP by mali trochu "naolejovať" škrípajúcu tureckú demokraciu predovšetkým v oblasti ľudských práv). Zostavenie novej vlády tiež vytvorí lepšiu pozíciu pre riešenie vnútropolitických (kurdská otázka) a zahraničnopolitických (už spomínané Grécko) problémov, ktorým Turecko v poslednom čase čelí. Na to však nová vládna koalícia, ktorá v parlamente nedisponuje nadpolovičnou väčšinou, bude potrebovať získať podporu ešte jednej menšej parlamentnej strany.