Tohtoročný február sa isto zapíše do histórie aj tým, že padlo - definitívne - rozhodnutie o územnosprávnom členení Slovenska. Síce až do konca februára možno písať, navrhovať či posielať protesty na MV SR, ale ...ale to je už vlastne zbytočné. Premiér slovenskej vlády povedal, že sa musí realizovať - a to urýchlene - územnosprávne členenie SR. A čo ON povie, to sa aj stane. A tak budeme mať nové kraje a okresy (koľko, to ani nie je dôležité) s tradičnými, staronovými i úplne novými sídlami. Nezodpovedané sú už len dve otázky:
1. koľko to bude stáť (lebo je jasné, že to zaplatíme my občania, daňoví poplatníci); 2. čo to prinesie občanom.
Odborníci ani široká verejnosť nepochybujú, že je nutné vykonať isté opatrenia, aby sa zjednodušil a zracionalizoval výkon štátnej správy i samosprávy. "Rozbujnená" miestna štátna správa s mnohými špecializovanými úradmi, neznalosť právomocí miestnej štátnej správy a samosprávy znamená pre občana, že vybavovanie i jednoduchej záležitosti je pre neho komplikovaný a časovo náročný proces. Vyhlásená územnosprávna reforma tento stav však nezlepší, skôr naopak. Reforma musí totiž priniesť viac než "prerozdelenie" Slovenska na "miestodržiteľstvá", ktoré si vládna koalícia obsadí sebe vernými.
Na uskutočnenie dobrej reformy a vytvorenie fungujúcej a kvalitnej verejnej správy treba vykonať - a to koordinovane - viac vecí. Najskôr treba legislatívne i fakticky uskutočniť presun kompetencií zo štátu na samosprávu, posilniť postavenie miestnej samosprávy vo vybraných oblastiach (stavebné konanie, školstvo, kultúra...) a zároveň ustanoviť a uviesť do života vyššie územnosprávne celky. Samozrejme, že by zároveň bola odovzdaná agenda i archívy, a teda by nehrozilo, že sa pozastaví rozhodovací proces. Zároveň by sa pripravili nové sídla úradov miestnej štátnej správy a spolu s integráciou špecializovaných orgánov by prebehla i delimitácia. Toto všetko však musí byť spojené so zmenou daňového a fiškálneho systému a s novými rozpočtovými pravidlami, ktoré by zabezpečili i ekonomickú samostatnosť pre samosprávne územné celky. Iný prístup neznamená totiž posilnenie demokracie a decentralizáciu, ale len jednoduché riešenie v rámci hesla "Rozdeľ a panuj!", čo znamená naďalej z centra autoritatívne a direktívne riadenie spoločnosti cez detašované pracoviská, hoci navonok prezentované ako priblíženie správy vecí bližšie k občanovi.
Nechcem maľovať čerta na stenu, ale z istých kruhov bolo naznačené, že celá "územnosprávna rošáda" sleduje aj iný cieľ. A to využiť túto organizačnú zmenu na prepustenie všetkých nepohodlných zamestnancov v štátnej správe, následne prijať nových - vyhovujúcich a lojálnych, schváliť zákon o štátnej službe a definitívne takto "zabetónovať" svojich ľudí v úradoch.
Ale možno niekto len chce odpútať našu pozornosť od dokončievajúcej sa privatizácie".
Autor: Milan Galanda, právnik, bývalý poslanec