"Podpísali sme petíciu proti zriadeniu protidrogového centra. Bojíme sa, že sa sem za tými, čo sa budú liečiť, pritiahnu aj díleri. Tu bude centrum proti drogám a tamto v panelákoch si rovno na schodoch mladí pichajú drogy a všetci to vedia," posťažoval sa muž v stredných rokoch. Aj on totiž býva neďaleko sanatória na liečbu a resocializáciu závislých na Osuského ulici v Petržalke. Aj on ako mnohí ďalší podpísal petíciu, vyjadrujúcu obavy z ohrozenia čímsi, čo si zatiaľ nedokáže predstaviť, lebo takúto ustanovizeň zatiaľ zblízka nevidel. A či spísali petíciu aj proti tomu, čo, ako spomenul, je všeobecne známe - nerušenej činnosti dílerov drog v niektorých panelákoch alebo proti krčmám na každom rohu, alebo...? Nie, povedal rozpačito onen pán. Sondovali sme ďalej v okolí Osuského ulice. Čoho konkrétne sa ľudia boja? "Mladí už nevedia, čo majú robiť od dobroty, len by sa zabávali a potom berú tie drogy. My si to máme zlíznuť?" rozohnil sa dôchodca. Pani v stredných rokoch mala zmiešané pocity, ale dominovalo jedno: "Mám obavy o svoje deti." Ani ona, ani nikto z opýtaných nevedel, ako bude centrum fungovať. Málo však nebolo ani tých, čo sanatórium schvaľujú. "Čím skôr sa tieto centrá naštartujú, tým lepšie," vraví matka dvoch synov. Podobne súhlasili aj viacerí muži. Zostáva už len pár otázok: Prečo si zriaďovatelia centra nedali viac práce s informovaním okolia? A prečo si občania nedajú námahu s petíciami proti skutočným neduhom?