Od posledných parlamentných volieb sme si už akosi zvykli na to, že takmer po každej schôdzi Národnej rady žiada opozícia prezidenta o to, aby parlamantu vrátil niektoré zákony. Po 13. schôdzi sa však prvý raz stretli na prezidentovom stole žiadosti opozície i vlády. Paradoxne pred jednoduchším problémom stojí prezident v súvislosti so žiadosťou vlády. Jeho postoj totiž jednoznačne predurčuje čl. 87 odsek 4 Ústavy SR. Podľa tohto ustanovenia prezident musí vždy na žiadosť vlády vrátiť zákon parlamentu. Prezident teda nebude preverovať odôvodnenie, podľa ktorého chce vláda "likvidovať retroaktivitu" zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Otázkou zostáva len to, prečo vláda nevyužila svoje právo vyjadriť sa k poslaneckému návrhu zákona v lehote 60 dní od jeho podania?
Pokiaľ ide o otvorený list opozičných poslaneckých klubov so žiadosťou o vrátenie novely zákona o dani z príjmu, čaká kanceláriu prezidenta tvrdší oriešok. Hlavný argument, že podľa ich názoru sa na hlasovaní nezúčastnil dostatočný počet poslancov, a preto zákon nebol prijatý právoplatnou formou, bude veľmi ťažké verifikovať. Podľa rokovacieho poriadku totiž ak sú pochybnosti o výsledku hlasovania, predsedajúci požiada overovateľov, aby spočítali hlasy. To sa stalo, a tak je to i v stenografickom zázname zo schôdze, hoci možno mať námietky proti procedurálne nečistému spôsobu predsedajúceho pri požiadaní overovateľov. Navyše pri konfrontácii prítomných, podľa prehľadov z hlasovaní č. 17, 18, 19, ktoré predchádzali inkriminovanému hlasovaniu zdvihnutím ruky, sa zdá, že koalícia má pravdu v tvrdení o 76 prítomných. Na prezidentských právnikoch teda zostáva len rutinné posúdenie súladu tejto novely s ústavou. To by mohlo byť jediným dôvodom vrátenia zákona. Nie je vylúčené, že kancelária prezidenta bude pri tomto posudzovaní pod tlakom privatizačnej lobby. Prípadné vrátenie zákona by totiž znamenalo, že nenadobudne účinnosť do konca marca, dokedy treba podať daňové priznania. Privatizujúci by si teda nestihli odrátať investície z daní na rok 1995, čo bol hlavný dôvod prijatia novely necelých 24 hodín od jej doručenia poslancom.
Autor: MILAN STANISLAV, Pravda 15. 2. 1996
