Ja si tiež myslím, že to mám jasné do chvíle, kým sa nad tým trošku viac nezamýšľam. Čo bude? Čo sa stane? Isté je len jedno, to, čo sa deje, nie je veľmi dobré, ani veľmi múdre, ani veľmi spravodlivé a väčšine národa veľmi príjemné. Niektorí z tých, čo sa im to nepáči sa aj ozvú, ale väčšinou len, keď sa ich to priamo dotýka. Herci v Košiciach, keď im chcú spojiť divadlo, filmári, keď im sprivatizujú Kolibu, akcionári, keď im ukradnú peniaze, pacienti, keď nedostanú lieky, strany, keď im začnú počítať hlasy, tretí sektor, keď im vymyslia zákon, skladatelia, keď im zrušia koncert, učitelia, keď nemajú čo do úst, atď. Aby som nekrivdil, sú takí, čo sa ozvú takmer vždy, ale je ich málo. Asi by bolo užitočnejšie pre všetkých, keby sa ozvali akcionári aj pri zrušení divadla, pacienti pri privatizácii Koliby a podobne. Hej, bolo by to pekné.
A opäť mi prichádza na um tá otázka - čo potom? Keby sa aj nejakým zázrakom podarilo dať preč toho nešťastného LenOna, čo potom? Slovenská opozícia sa ešte nedokázala dohodnúť vôbec na ničom. Voličom, ktorých by mali prilákať, obávam sa, nie je celkom jasné, akú alternatívu im obidve strany ponúkajú, ba dokonca niekedy ani to, kto im ju ponúka. Povedzme si, medzi nami - tými ôsmimi percentami, či koľkí to SME čítajú - my by sme sa ako-tak bez veľkého vysvetľovania zaobišli. Ale niečím tých ostatných voličov prilákať treba!
Veľmi sme sa, my "inteligenti" uškŕňali, keď sa vynoril v Amerike ako prezidentský kandidát druhotriedny hollywoodsky herec. Ten však vyhral voľby a všeličo porobil. Podľa mňa - kovboj - to je to, čo by slovenská opozícia potrebovala. Kovboj, ktorý nepotrebuje pol novinovej strany, aby ľuďom v obecenstve vysvetlil, čo za film ich čaká.
Teraz nasleduje rozbor opozície z kovbojského hľadiska zo vzdialenosti 6000 kilometrov. Základný nedostatok - opozičné strany nemajú kovbojov. Komunisti - teda SDĽ - potenciálneho kovboja práve odvolávajú a celkovo sa snažia do ničoho nenamočiť, nebyť veľmi za ani proti, povedať jedno, hlasovať druhé - kto sa v tom má vyznať? KDH - no tí by prípadne takého potencionálneho kovboja mali, ale koncepcia nepustí - je to zásadne nekovbojská strana. Demokratické strany, musím priznať, ani neviem - ktorá sa ako volá - viem, že jedna je tá, čo majú Kňažka a druhá je tá, čo majú toho, ako sa volá - Langoša. Teda vlastne ani neviem, či sú títo dvaja partajní šéfovia alebo nie. (Prosím, nepohoršujte sa, uvedomte si, že takto, ba možno ešte aj horšie, je v politike zorientovaný priemerný slovenský volič!) Kňažko by prípadne, vzhľadom na svoju partizánsku minulosť, aj mohol byť kovboj, ale, bohužiaľ, všetci sa dobre pamätajú, ako ho šerif, ktorému sa podlizoval, prefackal. A Langoš rozpráva na kovboja príliš potichu. Čo nám tam ešte zostalo? Maďarskí kovboji? Asi sotva a ostatné strany vyzerajú zdiaľky tak, že sa nezmôžu ani na koňa, nieto na kovboja.
Takže čo? Kto bude šerif? Musí to byť niekto, koho všetci poznajú. Musí to byť niekto, kto vie vstúpiť do saloonu tak, aby sa všetci obzreli. Musí to byť niekto, o kom si zálesáci pri ohni rozprávajú príhody. Hovorte si, čo chcete, keď nad tým rozmýšľam, ideálne by bolo, keby do politiky vstúpil Milan Markovič. A keď sa prestanete smiať, rozmýšľajte ešte chvíľku. A povedzte lepší tip. Hm?
Inak to príliš ružovo nevidím - súčasný šerif to berie do ruky presne tak, ako to v Zlatej Idke sľúbil, usmieva sa pri pohľade na bezradnú opozíciu, a keď k tomu pripočítam ruské vohľady a výlety na Balkán, zamyslite sa nad tým Markovičom, dobre vám radím!
Autor: TORONTO
