Pozornosť si zaslúžia preto, lebo slovensko-české medzistranícke kontakty nenasvedčujú tomu, že tieto dve republiky tvorili ešte donedávna jeden spoločný štát. A smutné je to preto, že vzťahy medzi politickými stranami príbuznej orientácie z dvoch tak historicky blízkych krajín ako Česká republika a Slovensko by mali teoreticky byť úplne bežné a samozrejmé. Ale nie sú. V slovensko-českých postfederálnych vzťahoch je to skrátka tak.
O pravidelných a intenzívnejších kontaktoch bolo dosiaľ možné hovoriť snáď iba v prípade českých a slovenských sociálnych demokratov (s postupujúcou "sociáldemokratizáciou" sa do tohto spolku začína pridávať aj SDĽ, pre ktorú postupne prestávajú byť partnerom českí komunisti a postkomunisti). Sociálnodemokratická ľavica je však v oboch krajinách v opozícii, kde sa aj takéto vzťahy rozvíjajú jednoduchšie. Návšteva DS v Prahe je z toho dôvodu aj istým prelomom. Václav Klaus totiž dosiaľ jednoznačne preferoval svoju rolu premiéra pred postavením straníckeho šéfa ODS. A tak sa stalo, že prakticky jediným slovenským politikom, s ktorým sa V. Klaus od čias delenia federácie stretal, bol V. Mečiar. Od minulého týždňa bude už táto exkluzivita V. Mečiarovi chýbať a každému by malo byť jasné, že prirodzeným partnerom ODS na Slovensku nie je HZDS, ale DS. Možno tomu trochu pomohli aj blížiace sa parlamentné voľby v ČR, ale pre V. Klausa je teraz zaujímavejšie nechať sa fotografovať s J. Langošom ako s V. Mečiarom. Na stretnutie s malou opozičnou stranou zo susednej krajiny mohol poslať kohokoľvek zo svojich podpredsedov a ťažko by mu to mohol kto vyčítať. Ak sa unúval osobne, potvrdil, že aj preňho majú kontakty takéhoto druhu určitý význam.
Česká a slovenská občianska pravica teda obnovili normálne kontakty. Dobré kontakty medzi českými a slovenskými demokratickými stranami sú užitočné aj pre česko-slovenské vzťahy ako také, a teda aj pre európske a demokratické smerovanie Slovenska. V jednom má totiž DS určite pravdu: "dobré vzťahy budeme môcť udržiavať s Českou republikou až vtedy, keď sa politický vývin v Slovenskej a Českej republike bude uberať rovnakým smerom". Čiže zlepšenie vzťahov medzi ČR a SR bude okrem iného i signálom, že vývoj na Slovensku začína získavať štandardnejšie obrysy a uberá sa správnym smerom. Zintenzívnenie kontaktov medzi ODS, ODA a DS by sme teda mohli považovať za príznak toho, že sa správnym smerom uberá aspoň určitá časť slovenského politického spektra.
