Cez víkend zazneli, na medzinárodnej konferencii o bezpečnosti v Mníchove, okrem mnohých iných, tri prejavy, o ktorých možno predpokladať, že zásadným spôsobom vymedzili rámec aktivít Severoatlantickej aliancie smerom na Východ. Generálny tajomník NATO Javier Solana vo svojom prejave ostro odmietol názor, že Aliancia si musí vybrať medzi rozšírením o nových členov v strednej Európe a partnerstvom s Ruskom. Práve naopak, prípravu na rozšírenie a spoluprácu s Moskvou označil za pokračujúce úlohy NATO. Ešte ďalej zašiel francúzsky minister obrany Charles Millon, ktorý navrhol, aby Severoatlantická aliancia a Rusko uzavreli zmluvu o bezpečnosti, ktorá by bola nedeliteľnou súčasťou rozšírenia NATO na Východ. A najjednoznačnejšie sa vyjadril americký minister obrany William Perry, ktorý na jednej strane povedal, že chce ešte v tomto roku posilniť väzbu medzi Ruskom a NATO, súčasne však bude presadzovať rozšírenie na Východ, ktoré je podľa neho "nevyhnutné" napriek výhradám Moskvy.
Od zvyčajne opatrne sa vyjadrujúcich predstaviteľov krajín NATO na tému rozšírenia Aliancie na Východ je to prekvapujúca "hustota" a rozhodnosť vyhlásení s rovnakým obsahom. Obzvlášť, keď ešte prednedávnom sa objavovali špekulácie, že
NATO vymenilo odklad prijatia krajín strednej a východnej Európy do svojich radov za účasť Ruska v operácii Spoločné úsilie. Mimochodom, práve spolupráca jednotiek NATO a krajín bývalého varšavského paktu v rámci Medzinárodného mierového zboru v Bosne (IFOR) bola témou číslo dva v prejavoch dvoch z troch spomínaných politikov. Tieto vyjadrenia naznačujú, že práve operácia Spoločné úsilie je testom pripravenosti krajín strednej a východnej Európy aktívne, efektívne a zodpovedne sa zapojiť do činnosti Aliancie.
Otázka je, či spomínané rozhodné vyhlásenia významných predstaviteľov NATO nie sú tiež iba testom postoja Ruska, alebo či signalizujú zmenu prístupu k danej problematike. Kým doteraz sa zdalo, že na prvom mieste v rebríčku preferencií Severoatlantickej aliancie bola snaha "nedráždiť" Rusko a až na druhom mieste otvoriť sa bývalým satelitom sovietskeho impéria, víkendové prejavy signalizujú vyrovnanie preferencií, ak nie priam prechýlenie sa misiek váh na druhú stranu. Prirodzene, najzaujímavejšie bude teraz sledovať reakcie ruských predstaviteľov, predovšetkým vzhľadom na blížiace sa prezidentské voľby. A
viac svetla do celej záležitosti vnesie možno pripravovaná návšteva generálneho tajomníka NATO v Moskve. Aj keď rozhodujúci bude zrejme nakoniec predsa len výsledok ruských prezidentských volieb.
