ojkou. To ostatné v jednotlivých štátoch skôr či neskôr muselo nastať. Všetka česť tým prvým, ktorí sa nebáli začať lavínu zmien, lebo nevedeli, ako môžu skončiť. Pohľady na toto obdobie sa budú rôzniť, tak ako aj na iné historické udalosti. Už mi však idú na nervy politici, ktorí vystupujú v mene ľudu, národa, robotníkov, demokracie, ekonomického zázraku. Viem, že ideálna jednoliata spoločnosť neexistuje. Vždy bude časť občanov podporovaná a časť potláčaná. Dobrá vláda bude tá, ktorá dokáže tieto rozdiely eliminovať na prijateľnú mieru. Podľa akého práva, morálky a kľúča sa však rozdeľuje a prideľuje vytvorená hodnota majetku našich predkov? Kde niet spoločenskej kontroly, tam je predpoklad nekalej činnosti. Neomylných a nedotknuteľných som už vo svojom živote zažil dosť. Videl som však aj maličkých a nehybných - pocit, na ktorý sa nezabúda. Rešpektujem názor tých, ktorí sú presvedčení, že pochádzajú z opice, i tých, ktorí veria v nehmotného ducha. Na počiatku bolo slovo dané Bohom. V prenesenom zmysle aj u nás na začiatku obnovy demokracie boli slová. Slová najprv plamenné, žalujúce, slová nádejné, uspokojujúce, zavádzajúce. Ktorým slovám veriť? Ktorému zoskupeniu a ktorým ľuďom? Veď všetci tvrdia, že chcú len dobro, spravodlivosť, poriadok, zákonnosť. Záleží iba na občanoch, aby posúdili, koho slová sa približujú k realite. To sa dá posúdiť iba tak, že si dáme dolu čierne i ružové okuliare pri voľbe ľudí, ktorým chceme veriť. Veda ešte nie je tak ďaleko, aby videla človeku do duše. Každý ma však s funkciou pridelený aj svoj diel šagrénovej kože, ktorá sa zlými skutkami zmenšuje. Čo však s tými, ktorým sa už minula a nemajú ju ani na tvári?

Autor: JOZEF MOLNÁR, Nové Zámky