Najočakávanejším bodom trojdňového rokovania Hlavného zhromaždenia Združenia sudcov Slovenska (ZSS) bolo konečné rozhodnutie v kauze predsedu senátu Najvyššieho súdu SR J. Štefanka. Pripomeňme si, že Celorepubliková rada ZSS ho vylúčila z organizácie po tom, čo J. Štefanko prezentoval na verejnosti síce možno aj pozoruhodné, ale isto nie kvalifikované výklady zákonov a hodnotenie občianskych aktivít vrcholiacich mítingom Za slobodu slova. Práve jeho vystúpenia v STV viedli k oprávnenému spochybňovaniu tak nestrannosti, ako aj nezávislosti jedného z trojuholníkov rozdelenia moci.
Včerajšej neverejnej diskusii hlavného grémia ZSS predchádzalo schvaľovanie osobitného rokovacieho poriadku vypracovaného na túto príležitosť. Nezvyčajné bolo schválenie najzávažnejšieho aktu - spôsob hlasovania bol upravený tak, že v zastúpení mohli hlasovať aj neprítomné osoby. Nepokladám za prinajmenšom šťastné uskutočňovať podobné hlasovacie manévre, tobôž v najvyššom grémiu sudcovskej organizácie. Výsledok hlasovania je tak totiž riadne skresľujúci - vydaných bolo síce 589 hlasovacích lístkov, ale prítomných nebola ani jedna tretina členov ZSS.
Rozhodovanie pritom nemalo byť vôbec obťažné či problematické - J. Štefanko bol vylúčený zo ZSS v apríli minulého roka a jeho zotrvanie v tejto organizácii by znamenalo prakticky vyslovenie nedôvery členom celorepublikovej rady.
Rozhodnutie ZSS nie je voči J. Štefankovi, ktorý možno už aj oľutoval svoje predchádzajúce skutky, vôbec kruté. Jeho zotrvanie v organizácii by vrhlo tieň na celý sudcovský stav. A už vôbec nemožno uvedené prezentovanie názorov J. Štefanka na verejnosti spájať s odopieraním práva na vlastný názor či obmedzovanie slobody prejavu. Z rozhodnutia Európskeho súdu vo veci Boeckmans v. Belgicko (1972) je totiž zrejmé: "I keď sudca má, pochopiteľne, svoje vlastné osobné pocity, a to aj počas rozhodovania, nemôže sa nimi riadiť ani pri rozhodovaní, ani pri vytváraní právneho názoru". Predseda senátu NS SR J. Štefanko tak urobil a jednoducho teraz za to nesie následky.
