eľka predstaví hlavné postavy prózy - cieľavedomého spisovateľa a dramatika Olivera Dobbsa, ktorý hneď v úvode unesie vlastného syna, čím autorka vzbudí zvedavosť čitateľa; porcelánovo krásnu Victoriu, bývalú milenku Olivera, a napokon mladého Američana Johna. Je jasné, že cesty hrdinov sa budú vzájomne prelínať, križovať a spájať - najskôr Oliverova s cestou Victorie, v závere Victoriina s Johnovou. Je tiež na pohľad zrejmé od samého začiatku románu, na čej strane budú autorkine sympatie - ak Victoria dokáže po Oliverovej správe o ženbe iba zašepkať "ľúbim ťa" a Oliver cynicky odvetiť "lenže ty... ani náhodou nečakáš dieťa" (s. 29), čitateľ rýchlo pochopí čierno-bielu diferenciáciu postáv. Po týchto slovách čakáme, či vieme, čo môžeme nájsť u Victorie (naivita má tak často k hlúposti), vieme, že znovu uverí Oliverovi, ktorý opäť uprednostní kariéru pred láskou. Čestný a oddaný záchranca v podobe Johna je však našťastie tak blízko... Celkový obraz knihy dokresľuje malý ružolíci Tom, syn Olivera, ktorý prebúdza vo Victorii doteraz nepoznané materinské city, a vo všetkých naokolo (čitateľov nevynímajúc) súcit, nehu, ľútosť. Požiar, únos, správa v novinách a iné, to všetko patrí k neodmysliteľným náhodám, ktoré pomáhajú riešiť inak neriešiteľné situácie v oddychovej literatúre.
Napriek irónii - Pilcherová má zmysel pre napätie i detail, uvedomujúc si, že "čosi také sa predsa nestáva. Nie obyčajným ľuďom. Stáva sa to len v knihách". (s. 36)
