"Ja osobne som sa zmienila o dôvodoch, prečo nebolo do zákona o štátnom jazyku zapracované 20-percentné kvórum pre používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Vysvetlila som mu, že v zmysle Ústavy SR všetci príslušníci národnostných menšín v súčasnom období majú právo, ktoré im z ústavy vyplýva bez akéhokoľvek obmedzenia. To znamená, že toho času sa im ešte vylepšila situácia. Táto situácia bude riešená v pripravovanom zákone o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ktorý, ako som povedala, má byť do konca septembra predložený." Uvedené je presnou odpoveďou podpredsedníčky vlády K. Tóthovej na otázku M. van der Stoela, prečo sa do zákona o štátnom jazyku nedostal limit pre príslušníkov menšín 20 percent, ktorý by ich oprávňoval používať svoj jazyk v úradnom styku.
Odpoveď K. Tóthovej je ozajstným skvostom - ak sa totiž príslušníkom menšín pri používaní ich materinského jazyka po schválení zákona o štátnom jazyku "vylepšila situácia" a ich právo používať ho im umožňuje ústava "bez akéhokoľvek obmedzenia", je vskutku pozoruhodné, čo ešte viac možno "v pripravovanom zákone" vôbec "riešiť". Túto dilemu však ponechajme podpredsedníčke vlády a povedzme si, aký je reálny stav. Po prvé podľa ústavy príslušníkom menšín "sa za podmienok ustanovených zákonom" zaručuje aj právo používať ich jazyk v úradnom styku. Po druhé do schválenia zákona o štátnom jazyku takýto zákon pod číslom 428/90 Zb. z. existoval. Po tretie v oblasti používania jazyka menšín v úradnom styku po jeho zrušení existuje to, čo nazývame legislatívnym vákuom, a práve preto je potrebné prijať zákon, ktorý by používanie jazyka menšín upravoval. K. Tóthová má v tejto súvislosti pravdu iba v tom, že "zmysle Ústavy SR všetci príslušníci národnostných menšín v súčasnom období majú právo." Právo majú, ale ešte nedávno mali aj zákon, na ktorého základe svoje právo realizovali. Ten im poslanci HZDS, SNS, ZRS, SDĽ a DU zrušili a podľa K. Tóthovej tak "vylepšili situáciu". Jednoducho - mať je dôležité, ale môcť tiež.
