Piatok, 17. september, 2021 | Meniny má OlympiaKrížovkyKrížovky

STEVE JONESPrečo sú niektorí ľudia čierni?

Každý vie - alebo nie? -, že veľa ľudí má čiernu farbu pokožky. A na vyše, že väčšina černochov žije na určitých územiach, najmä v Afrike, a že až do veľkých zmien počas posledných storočí boli pomerne vzácni v Európe, Ázii i Amerike. Prečo?

Zdanlivo jednoduchá otázka. Je jasné, že ak na ňu nedokážeme jednoducho odpovedať, čosi nebude v poriadku s naším chápaním seba samých. V skutočnosti neexistuje priame vysvetlenie tohto javu, takého mimoriadneho v ľudskej spoločnosti. To veľa napovedá aj o silných a slabých stránkach evolučnej teórie i o tom, čo veda môže a nemôže povedať o tom, k čomu došlo v minulosti.

Každá kniha anatómie vysvetľuje, prečo ľudia vyzerajú rozlične. Černosi majú čiernu pokožku, vravia učebnice, pretože majú výraznú Malpighiho vrstvu. To je časť pokožky pomenovaná po talianskom anatómovi Malpighim zo sedemnásteho storočia. Obsahuje množstvo buniek zvaných melanocyty. Tie zasa obsahujú tmavý pigment melanín. Čím viac ho je, tým je pokožka tmavšia. Malpighi zistil, že pokožka Afričanov obsahuje viac melanínu ako pokožka Európanov. Tým sa zdala otázka vyriešená.

Skryť Vypnúť reklamu

Malpighiho vysvetlenie môže stačiť lekárom, ale premýšľajúceho človeka neuspokojí. Odpovedá síce na otázku ako, ale stále ešte zostáva zaujímavejšia otázka: Prečo pokožka Afričanov obsahuje viac melanínu?

A keďže rodičia, starí rodičia a pravdepodobne aj veľmi vzdialení predkovia černochov boli čierni a predkovia belochov zasa bieli, odpoveď na túto otázku treba hľadať v minulosti. A tu narážame na zložitosť vedeckej metódy. Nedá sa priamo skontrolovať, čo presne sa dialo, keď sa na zemi objavili prví černosi alebo belosi. Namiesto toho sa musíme spoľahnúť na nepriame dôkazy.

Existuje jedna teória, ktorá je - ak nič iné - aaspoň jednoduchá a priamočiara. Vynára sa znovu a znovu a je založená výhradne na viere. Tam, kde je viera, tam sú dôkazy vedľajšie. Z toho dôvodu sa táto teória nepokladá za vedeckú.

Skryť Vypnúť reklamu

Tvrdí, že každá zo skupín bola stvorená zázračným aktom. Kresťansko-judaistická verzia hovorí o stvorení Adama a Evy v rajskej záhrade. Neskôr prišla úplná potopa a iba jeden ľudský pár - praotec Noe s manželkou - sa zachránil. Mali troch synov, ktorí sa volali Ham, Sem a Jafet. Tí sú považovaní za pôvodcov všetkých vetiev ľudského rodu. Napríklad Sem je otcom všetkých Semitov. Hamove deti mali tmavú pokožku. Z nich pochádzajú národy Afriky. To mnohým stačí ako odpoveď na otázku v nadpise tejto eseje.

Príbeh o praotcovi Noemovi je dosť chudobným vyhlásením na tému našej histórie. Niektoré iné mýty o stvorení sú vede o niečo bližšie. Snažia sa vysvetliť, prečo ľudia vyzerajú odlišne. Jedna africká verzia hovorí, že Boh vymodeloval ľudí z hliny a vdýchol im život potom, čo svoje výtvory vypiekol. Iba Afričania boli dostatočne vypečení - boli čierni. Európanov sa nepodarilo celkom dokončiť, a preto ostali tak neuspokojivo blatisto ružoví.

Skryť Vypnúť reklamu

Problémom takýchto ideí je, že ich nemožno vyvrátiť. Dostávam veľa listov od ľudí, ktorí úprimne veria, že život v celej svojej mnohorakosti sa na zemi zjavil iba pred pár tisíc rokmi, a to ako priamy následok Božieho zásahu. Neexistuje dôkaz, ktorý by ich presvedčil o opaku.

Ak sa akýkoľvek dôkaz interpretuje výlučne na podporu nejakej teórie, potom nemá zmysel sa hádať. Napokon, ak je viera v teóriu dostatočne silná, potom vôbec nemá zmysel hľadať dôkazy. Tento druh istoty blokoval vedu po stáročia. Vedci sú, ak nič iné, aspoň pochybovační. Ich predpoklady musia byť neprestajne konfrontované s novými poznatkami. Ak neobstoja, sú odmietnuté.

Ani jeden biológ dnes neverí, že ľudia boli sstvorení akýmsi zázračným aktom. Všetci sú presvedčení o tom, že človek sa vyvinul z predchádzajúcich foriem života. Hoci dôkazy o pravdivosti evolúcie sú veľmi presvedčivé, nechávajú stále ešte dosť priestoru sporom o tom, ako prebiehala. Nikde to nie je zrejmejšie ako v debatách o farbe pokožky.

Skryť Vypnúť reklamu

Moderná evolučná biológia sa začala v devätnástom storočí prácami anglického biológa Charlesa Darwina. Svoje idey sformuloval po štúdiu geológie. V jeho čase mnohí ľudia predpokladali, že veľké prírodné javy, ktorých výsledkom sú pohoria a hlboké doliny, mohli byť iba dôsledkom prírodných katastrof, ako sú napríklad zemetrasenia či vulkanická činnosť, ktoré vedci ťažko mohli zaznamenať, pretože k nim dochádzalo veľmi zriedkavo. Darwin si uvedomil, že aj malý potôčik, ak má dosť času, môže rozrušiť skaly a vytvoriť hlboký kaňon. Súčasnosť, povedal, je kľúčom k minulosti. Pozorovaním toho, čo sa deje s krajinou dnes, sa dajú pochopiť deje spred miliónov rokov. Podobným spôsobom aj štúdium živých bytostí nám môže ukázať, čo sa dialo počas evolúcie.

Skryť Vypnúť reklamu

V diele O pôvode druhov, vydanom v roku 1859, predstavil Darwin mechanizmus, podľa ktorého sa mohli vyvinúť nové formy života. Nazval ho vývojovými zmenami, čo je jednoduchý mechanizmus skladajúci sa z dvoch hlavných častí.

Jedna z nich produkuje zdedenú mnohorakosť. Dnes sa tento proces nazýva mutáciou. V každej generácii sa vyskytuje malá, ale zreteľná možnosť chyby pri kopírovaní génov počas tvorby spermií či vajíčka. Niekedy sú výsledky mutácií viditeľné na farbe pokožky; jeden človek z niekoľkých tisícov je albín, chýba mu všetok kožný pigment. Albíni sa rodia všade na svete vrátane Afriky. Pochádzajú zo spermií či vajíčok s poškodenými pigmentovými génmi.

Druhou časťou mechanizmu je filter. Oddeľuje tie mutácie, ktoré sú schopné vyrovnať sa s prostredím, od tých, ktoré to nedokážu. Väčšina mutácií, ako napríklad albinizmus, je škodlivých. Ľudia, ktorí sú nositeľmi mutantných génov, majú menšiu šancu prežiť a splodiť deti než ľudia bez mutantných génov. Takéto mutácie rýchlo vymiznú. Z času na čas sa však objaví mutácia, ktorá svojmu nositeľovi umožní vyrovnať sa s ťažkosťami života lepšie ako jeho predchodcom. Možno sa zmenilo prostredie alebo možno zmenený gén jednoducho vykonáva svoju prácu lepšie. Tí, čo ho zdedia, majú väčšiu šancu prežiť, splodia viac detí, gén sa stáva bežnejším. Týmto jednoduchým mechanizmom - prirodzeným výberom - sa vyvinuli populácie. Podľa Darwina bola evolúcia sériou úspešných omylov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak by Darwinov stroj pracoval dosť dlho, objavili by sa nové formy života - nové druhy. Za dosť dlhý čas sa tak môže z jednoduchých predkov vyvinúť celá rozmanitosť živej ríše. Netreba si vymýšľať praveké a jedinečné udalosti (ako napríklad jednotlivý akt stvorenia), ktoré sa nedajú ani študovať, ani zopakovať. Namiesto toho tu máme živý svet samotný ako dôkaz evolúcie.

Čo nám hovorí Darwinov stroj o farbe pokožky? Ako to už v biológii často býva, namiesto úplného vysvetlenia máme k nemu iba množstvo zaujímavých ukazovateľov.

Je niekoľko druhov dôkazov o tom, ako sa aživot vyvíjal. Najlepšie sú skameneliny - zachované zvyšky z dávnych čias. Obsahujú v sebe doklad o svojom veku. Chemické zloženie kostí (či presnejšie kameňa, na ktorý sa premenili) sa mení postupom času. Molekuly sa rozpadávajú známou rýchlosťou a isté rádioaktívne látky sa premieňajú z jednej formy na druhú. To nás vedie k tomu, kedy majiteľ tých kostí zomrel. Bolo by možné zdokumentovať históriu rodiny tvorov, čo vymreli, podľa zmien v novších skamenelinách, nasledujúcich po tých starších. Ľudské skamenelinové záznamy nie sú veľmi dobré, sú oveľa horšie ako napríklad skameneliny koní. Napriek veľkým medzerám zostalo toho dosť na to, aby bolo možné tvrdiť, že tvory neveľmi sa líšiace od nás sa po prvý raz na zemi objavili asi pred stopäťdesiattisíc rokmi. Dávno pred tým žili na zemi živočíchy podobné opiciam, vyzerajúce zreteľne ľudsky, no keby žili dnes, neuznali by sme ich za príslušníkov nášho druhu. Nik doteraz nenašiel chýbajúce ohnivká medzi týmito vymretými tvormi a nami. Napriek tomu dôkazy o existencii dávnych tvorov, z ktorých sa vyvinuli moderní ľudia, sú presvedčivé. Keďže skamenelá ľudská pokožka neexistuje, skameneliny priamo nehovoria nič o farbe pokožky. Ale hovoria o tom, že prví moderní ľudia sa objavili v Afrike. Dnešní Afričania sú čierni. Takže sa čierna pokožka možno vyvinula skôr ako biela. Tie časti zeme, kde žijú ľudia so svetlou pokožkou, napríklad severná Európa, neboli obývané skôr než pred stotisíc rokmi. Takže svetlá pokožka sa vyvinula pomerne nedávno.

Skryť Vypnúť reklamu

Darwin navrhol aj iný spôsob, ako pochopiť, čo sa udialo v minulosti: porovnávať tvory žijúce dnes. Ak majú dva druhy podobnú anatómiu, pravdepodobne sa oddelili od spoločného predka neskôr ako druhy s odlišnou anatómiou. Niekedy možno uhádnuť, ako vymretý tvor vyzeral, a to pozorovaním jeho žijúcich nasledovníkov.

Tento prístup sa dá použiť nielen pri kostiach, ale aj pri molekulách, ako je DNA. Mnohí biológovia veria, že DNA sa vyvíja pravidelne: v každej generácii sa malá, ale predpovedateľná časť jej podjednotiek zmení z jednej formy na inú. Ak je to pravda (a často je), potom spočítanie zmien medzi dvoma druhmi ukáže, nakoľko si príbuzné. A čo viac, ak majú spoločného predka, ktorého výskyt bol datovaný pomocou skamenelín, potom môže DNA poslúžiť ako "molekulárne hodiny" na meranie rýchlosti evolúcie. Podľa rýchlosti tikotu týchto hodín sa dá dopracovať k tomu, kedy sa druhy od seba oddelili - porovnávaním ich DNA, a to i v prípade, že skameneliny nie sú k dispozícii.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa stavby tela sa šimpanzy a gorily zdajú

ako naši príbuzní. Aj ich gény to naznačujú. V skutočnosti obidva druhy majú s nami 98 percent DNA totožných, čo poukazuje na to, ako nedávno sme sa oddelili. Hodiny hovoria, že to bolo asi pred šiestimi miliónmi rokov. Aj šimpanz, aj gorila majú čiernu pokožku. To naznačuje, že prví ľudia mali pokožku čiernu a že svetlá pokožka sa vyvinula neskôr.

To však ešte stále nevysvetľuje, prečo sa svetlá pokožka vyvinula. Jedinou stopou čitateľnou zo skamenelín a šimpanzov je, že k zmene došlo, keď ľudia opustili trópy. Sme bezpochyby v zásade tropické zvieratá. Pre ľudí je oveľa ťažšie vyrovnať sa s chladom ako s horúčavou. Možno má klíma čosi spoločné s farbou pokožky. Aby sme si to overili, musíme sa, podobne ako Darwin, pozrieť na živé tvory. Prečo by čierna pokožka mala byť výhodou na horúcich a slnečných miestach, kým biela na chladných a zamračených? Nie je ťažké prísť s novými teóriami, pričom niektoré z nich môžu znieť celkom presvedčivo. Oveľa ťažšie však je dokázať ich.

Skryť Vypnúť reklamu

Tá najsamozrejmejšia idea je nesprávna. Totiž, že čierna farba chráni pred horúčavou. To zistí každý, kto si sadne na čiernu kovovú lavičku za teplého letného dňa - čierne predmety sa na slnku zohrievajú viac ako biele. To preto, lebo absorbujú viac slnečnej energie. Slnko vládne nad životmi mnohých tvorov. Jašterice putujú sem i tam z tieňa na slnko. V kalifornskej púšti za horúceho dňa zahynú od horúčavy, ak sa vzdialia od svojej skrýše na viac ako na dva metre. Africké savany sú na poludnie mŕtve; väčšina zvierat sa skrýva v tieni - nevedia sa vyrovnať so slnkom. V prípade mnohých živočíšnych druhov sú jednotlivci z teplých miest svetlejší, nie tmavší, aby obmedzili absorpciu slnečnej energie.

Aj ľudia majú ťažkosti na slnku, černosi väčšie než belosi. Čierna pokožka nechráni svojho nositeľa pred slnečným teplom. Naopak, robí teplo neznesiteľnejším.

Skryť Vypnúť reklamu

Napriek tomu sa s trochou dôvtipu dá táto teória trochu "ohnúť", aby zodpovedala logike. Možno sa oplatí mať čiernu pokožku v chlade afrického brieždenia, keď sa ľudia zohrievajú po nočnom spánku. A za poludňajšej slnečnej vyhne sa vždy dá nájsť trochu tieňa pod stromom.

Slnečné lúče sú čosi veľmi silného. Poškodzujú pokožku. A melanín pomáha toto poškodenie naprávať. Jednou z prvých známok poškodenia je nezdravé stmavnutie. Pokožka sa pokryje havarijnou vrstvou melanínového pigmentu. Ľudia s veľmi svetlou pokožkou sú vystavení oveľa väčšiemu riziku rakoviny kože ako ľudia s pokožkou tmavou. Najmasovejší výskyt takejto choroby zaznamenali v Austrálii, na plážach v Qeenslande, kde belosi vystavujú svoju pokožku silnému slnečnému žiareniu.

Skryť Vypnúť reklamu

Toto je istotne dôvod, prečo je čierna pokožka bežná na slnečných územiach, no aj tak tu jedna myšlienka poukazuje na to, že to tak možno nie je. Malígny melanóm, najnebezpečnejšia forma rakoviny kože, je síce krutou chorobou, ale je chorobou stredného veku. Postihuje a zabíja ľudí po tom, čo preniesli gény, určujúce farbu pokožky, na svoje deti. Prirodzený výber je oveľa účinnejší, ak zabíja v rannom veku. Ak deti zlyhajú v skúške prežitia, gény sa stratia aj so svojimi nositeľmi. Smrť starého človeka je z tohto hľadiska nezaujímavá, keďže jeho gény (určujúce farbu pokožky a všetko ostatné) už boli odovzdané ďalšej generácii.

P okožka je orgánom samým osebe a robí niek-

toré prekvapivé veci. Jednou z nich je, že syntetizuje vitamín D. Bez neho trpia deti krivicou, majú mäkké a ohybné kosti. Bežné vitamíny (dôležité zlúčeniny potrebné vo veľmi malých dávkach) prijímame spolu s potravou. Vitamín D je iný. Vzniká v pokožke pôsobením slnečného svetla z prirodzených zložiek tela. Aby k tomu mohlo dôjsť, musí sa slnečné žiarenie do tela dostať. Takže čierni ľudia na slnku produkujú menej vitamínu D ako ľudia so svetlou pokožkou. Vitamín D je mimoriadne dôležitý pre deti, čo spôsobuje, že deti (africké aj európske) sú svetlejšie ako dospelí.

Skryť Vypnúť reklamu

Pravdepodobne z tohto dôvodu dostali prednosť gény zodpovedné za relatívne svetlejšiu pokožku, keď sa ľudia z Afriky rozšírili do daždivých a zamračených severských krajín. To by mohlo vysvetliť, prečo sú Európania bieli, no vysvetľuje to, prečo sú Afričania čierni? Priveľa vitamínu D škodí (čo na vlastnú ujmu zistia ľudia užívajúci vitamínové preparáty). Ale ani tá najsvetlejšia pokožka nevytvorí dosť vitamínu D na spôsobenie poškodenia. Úlohou čiernej pokožky nie je chrániť pred nadbytkom vitamínu D.

Môže však byť dôležitá pre zachovávanie ostatných vitamínov. Kolobeh krvi v ľudskom tele trvá niekoľko minút. V jeho priebehu sa krv dostáva aj k povrchu pokožky tenkými vlásočnicami. A tam je vystavená ničivým účinkom slnečného žiarenia. Žiarenie ničí vitamíny dokonca do takej miery, že nadmerné opaľovanie môže mať za následok akútnu avitaminózu. Čo je ešte horšie, prechádzajúce slnečné žiarenie ničí protilátky, ochranné proteíny produkované imunitným systémom. V Afrike, kde sú infekcie bežné a kde je niekedy nedostatok jedla, je bilancia vitamínov, ako aj protilátok dosť napätá. Záťaž spôsobená prenikavým žiarením slnka môže stačiť na to, aby porušila rovnováhu medzi zdravím a chorobou. Pigment tmavej pokožky môže byť nevyhnutný na prežitie. Nikto doteraz však priamo nedokázal, že to tak je.

Skryť Vypnúť reklamu

Je aj množstvo iných teórií o tom, prečo sú

niektorí ľudia čierni. Pre Afričana, ukrývajúceho sa pred slnkom v tieni stromu, je čierna pokožka ideálnym maskovaním. Aj sexuálne preferencie môžu mať niečo spoločného s vývinom farby pokožky. Ak z akéhokoľvek dôvodu dávajú ľudia prednosť partnerom na základe farby pokožky, potom sa tie najatraktívnejnie gény budú šíriť efektívnejšie. Mierna (a možno náhodná) preferencia tmavej farby pleti v Afrike a svetlej v Európe by stačila na to, aby sme dospeli k dnešným výsledkom. To sa istotne deje v prípade kohútov, keď samičky dávajú prednosť jedincom s pestrejším chvostom, ale niet dôkazu o tom, že čosi podobného by sa dialo u ľudí.

Náhodnosť môže byť dôležitá aj z iného pohľadu. Je pravdepodobné, že z Afriky sa pred stotisíc a viac rokmi dostala len hŕstka ľudí. Ak náhodou niektorí z nich boli nositeľmi génu pre relatívne svetlejšiu pokožku, potom by rozdiel vo vzhľade medzi Afričanmi a Európanmi bol spôsobený obyčajnou náhodou. Existuje indiánska osada v Severnej Amerike, kde je albinizmus bežný. Jeden z hŕstky zakladateľov osady bol náhodou nositeľom génu spôsobujúceho albinizmus a tento jav sa v osade doteraz hojne vyskytuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Všetok tento zrejmý zmätok ukazuje, aké je

pre vedu ťažké zrekonštruovať históriu. Veda by mala najmä skúmať, prípadne popierať hypotézy. Ako ste tu videli, netrpíme nedostatkom ideí o tom, prečo sa ľudia líšia farbou pokožky. Možno ani jedna z nich nie je správna, alebo sú správne jedna či dve, prípadne aj všetky. Pretože nech to bolo čokoľvek, čo spôsobilo rozdiely vo farbe pokožky v rozdielnych častiach sveta, bolo to tak dávno, že dnes to už nikto nemôže priamo overiť.

Ale veda nepotrebuje vždy priame experimentálne testy. Séria nepriamych dôkazov môže byť rovnako dobrá. Známky toho, že človek sa vyvinul z jednoduchších predkov a že je spriaznený s inými dnes žijúcimi tvormi, sú také presvedčivé, že ich nemožno len tak obísť. Ale zatiaľ je príliš málo faktov a príliš veľa názorov, než aby sme si mohli byť istí všetkými detailami našej evolučnej minulosti. Dejiny skúmania evolúcie ma však utvrdzujú v tom, že jedného dňa sa súhrn náznakov obsiahnutých v tejto eseji nečakane zmení na presvedčivý dôkaz o tom, prečo sú niektorí ľudia čierni a iní bieli.

Skryť Vypnúť reklamu

STEVE JONES je biológ a profesor genetiky na University College v Londýne. Je vedúci katedry genetiky a biometrie Galtonových laboratórií Kalifornskej univerzity v Los Angeles.

Z pripravovanej knihy drobných esejí, ktorá pod názvom Ako sa veci majú - Sprievodca myšlienkami modernej vedy, vyjde vo vydavateľstve Archa.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ašot Haas v Bratislave: Nenechajte si ujsť umelecký zážitok
  2. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  4. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  5. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  6. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  7. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  8. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  9. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  10. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  1. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  3. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  4. Pápež František požehnal základný kameň novej nemocnice
  5. Ašot Haas v Bratislave: Nenechajte si ujsť umelecký zážitok
  6. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  1. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 9 085
  2. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 6 221
  3. Slovenský orloj – svetová atrakcia 4 400
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 160
  5. Mayo Galuška praží extra kávu, oligarcha Hodorovský je Mr. Krach 2 309
  6. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 2 293
  7. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 857
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 1 768
  9. Prvá dáma festivalu 1 641
  10. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 1 511
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu