V bratislavskom Dome umenia je sprístupnená výstava Kríž a jeho humánne posolstvo

Spolok výtvarníkov Slovenska pripravil v poslednom období niekoľko zaujímavých prezentácií (spomeniem aspoň bratislavskú výstavu k 100. výročiu narodenia Mikuláša Galandu), pričom tá súčasná v Dome umenia na Námestí SNP v Bratislave (potrvá do 28. januára

) pôsobí azda najkompaktnejšie. Povedľa silnej témy - Kríž a jeho humánne posolstvo, je to určite aj vďaka výberu tridsiatich vystavujúcich umelcov zo Spolku, prizvaniu kvalitných výtvarníkov mimo Spolku (J. Jankovič, R. Sikora, S. Ilavský a ďalší), ale i citlivej inštalácie v prevedení komisárky výstavy M. Horváthovej a umelcov V. Kompánka a A. Rudavského. Ako pre SME povedala M. Horváthová, otvorenie výstavy malo byť vzhľadom na svoje tematické zameranie pôvodne načasované na vianočné obdobie, prípadne na 1. januára, no týždenné oneskorenie zapríčinil zaplnený harmonogram preťaženého Domu kultúry. V súvislosti s témou však treba pripomenúť, že už v novembri 1991 uskutočnila v Moravanoch nad Váhom Asociácia výtvarných umelcov INAK pod názvom Svetlo a život I. ročník sympózia na tému Crux (Kríž), ktorého výsledky boli následne inštalované v Kaplnke sv. Jána Krstiteľa pri františkánskom kostole v Bratislave. Stojí tiež za zmienku, že niektorí umelci z "Kríža `91" (Andrej a Mária Rudavskí, Viliam a Marcela Loviškovci, Jozef Hobor), sa zúčastňujú aj na "Kríži `96," čo naznačuje istú kontinuitu. Pravda, prítomná výstava vychádza z iných súvislostí - vzdáva hold anonymným tvorcom krížových pomníkov na dedinských cintorínoch, ktorých príklady sa v pôsobivých inštaláciách nachádzajú aj na výstave. Tu niekde rezonuje aj tvorba slovenského architekta Dušana Jurkoviča, ktorý, inšpirovaný ľudovými prejavmi, zanechal v okolí poľského západného Haliča celý súbor drevených pomníkov - krížov obetiam prvej svetovej vojny. Kríž - dvojtisícročný symbol kresťanstva ako vykúpenia Božieho syna, ktorý sníma ľudské hriechy, má už na konci "storočia moderného umenia" iné výrazivo. Ako dokumentuje výstava, jeho duchovný náboj, ale i formálne prostriedky sa často odohrávajú v rovine, ktorá už nie je prvoplánovo naratívna či dokonca mentorujúca, ale kladie dôraz na spirituálne vyžarovanie. Možno, že pozitívny dojem vyplynul aj z výberu vystavujúcich autorov, pre ktorých kríž nie je len chvíľkovým "módnym" zastavením, ale vnútornou potrebou vyrovnať sa s jeho humánnym posolstvom. Enigmatická aura Kríža tak v závislosti od intenzity zvnútornenia daným tvorcom vyžaruje svoje lúče aj do tretieho milénia. Je možné, že práve v ňom Dostojevského krása spasí svet...