Mýty sprevádzajú ľudskú civilizáciu od nepamäti. Ľudia si vytvárali mýty v každom období, dnešok nevynímajúc. Niektoré mali krátke trvanie, iné sa uložili vo vedomí generácií tak hlboko, že prežívajú dodnes, vnímané často ako realita. Sú životodarné mýty, pôsobiace ako opora, iné sú naopak destabilizujúce. Stoja ako veľké prekážky na ceste ľudského poznania. Pre vedu je mýtus predmetom skúmania, pre umelca zase motívom, ktorý môže rozvíjať podľa fantázie. V literatúre sú známe viaceré spracovania. Napríklad autor Chazarského slovníka Milorad Pavič ponecháva mýtu, čo je jeho, a ešte ho aj posilňuje tým, že fakty, ktoré možno považovať za historický overené, mytologizuje. J. R. R. Tolkien si vymyslel celú mytológiu. A. Tolstoj sa pokúsil podať objektívny obraz Petra I., postavy, s ktorou si historici nevedia dať rady dodnes. Sú autori, ktorých zámerom je mýtus demaskovať... Mary Renaultová napísala príbeh o Teseovi, mýtickom zakladateľovi Atén. Zdá sa, ako keby si z predlohy nerobila ťažkú hlavu a mýtus stvárnila tak, ako sa jej ponúkol. Ako realitu. Čitateľa, ktorý je vtiahnutý do príbehu od prvej strany, ani nezarazí, že Teseus sa sem-tam obráti po radu na niektorých zo svojich bohov. Poseidón alebo Apollón poradia a život ide ďalej. Mýtus ostáva mýtom. Jadro románu je situované na Krétu, kde Teseus bojuje v aréne proti býkom. Spolu s priateľmi dokáže nemožné, prežije a z Kréty sa vráti. Zo zdanlivo bezvýchodiskovej situácie sa dostane pomocou vlastných síl, za tichej asistencie bohov. Je to jeden z momentov udržujúcich rovnováhu medzi realitou a nadprirodzeným v príbehu. Preto je kniha od začiatku do konca svieža a pôsobivá. Vyvrcholenie prichádza celkom nečakane, keď sa zdá, že už je po všetkom. Teseus stráca Ariadnu pri divokých bakchanáliách na ostrove Naxos a čitateľ v šoku dočítava posledné riadky. A to je všetko o tomto historickom románe (alebo mýte?), ktorý sa náhle zjavil, aby nás ohúril a vrátil sa tam, kde je jeho miesto: do nejasných počiatkov našej civilizácie.
Autor: BRANISLAV CHOVAN (Autor je
