Nie je nič dramatické na tom, že štátny rozpočet sa vlani skončil nižším prebytkom, ako sa očakávalo. A to aj preto, že štátne financie sa možno skončia v skutočnosti v miernom deficite, keďže vyše deväť miliárd poslanci za tichého prizerania sa vlády rozdelili hlavne medzi dôchodcov. To však nič nemení na fakte, že štátne financie v posledných štyroch rokoch vykazujú výsledky rozhodne oslnivejšie ako rozpočty mnohých vyspelých krajín.
Príčiny tuzemského rozpočtového úspechu sú pritom len dve - príjmy a výdavky. Kým v prvých rokoch po zavedení daňovej reformy bilo do očí, že úradníci ministerstva financií zámerne podhodnocovali príjmy, aby v nových pomeroch získali aspoň akú-takú istotu, že štátnu kasu vôbec naplnia, vlaňajšok ukázal, že už to celkom nie je pravdou. Skôr ako obava pred tým, že sa na daniach (stále dosť vysokých) vyberie menej, ako sa čakalo, dnes správcov verejných financií prekvapuje iná vec - nečakaný rast hospodárstva, ktorý zo dňa na deň prevracia všetky predchádzajúce odhady a kalkulácie. Škrty vo výdavkoch jednotlivých rezortov musia byť nabudúce oveľa odvážnejšie ako tie, na ktoré sa poslanci zmohli pri schvaľovaní tohtoročného rozpočtu. Po voľbách si to napokon budú môcť dovoliť.
IVO POLIŠENSKÝ
Mladá fronta DNES, 8. 1. 1996
Novoročné lži
Premiér sa nezaprel ani na Nový rok. Na mítingu HZDS oznámil, že M. Kováč plakal na hrudi Ivana Gašparoviča, ktorý bol vraj pôvodným kandidátom hnutia... Potom Mečiar ešte dodal, že kandidatúru Michala Kováča nikdy neschválil žiadny orgán HZDS.
Je to opäť Lož, tentoraz však mimoriadne nehorázna, pretože je úplne priehľadná. Vo vtedajšej slovenskej tlači z decembra 1992 stojí čierne na bielom, že predstavenstvo HZDS schválilo v "primárkach" pre prvé kolo prezidentských volieb Romana Kováča a v prípade jeho neúspechu Michal Kováča. Zaujímavé bude, ako sa vykrúti Gašparovič, keď sa ho prvý novinár spýta, aký to bol pocit, keď mu Kováč plakal na hrudi.
PETER SCHUTZ
Lidové noviny, 8. 1. 1996
Traja - dvoma spôsobmi
Jedným - zďaleka nie hlavným, ale predsa nezanedbateľným - dôvodom na stupňovanie vnútropolitického napätia zostávajú isté časti politického programu hnutia Spolužitie, ktoré sú najpozoruhodnejšími práve v otázke autonómie. Prvé komárňanské zhromaždenie (8.1.1994 - pozn. red.) sformulovalo požiadavku územnej autonómie. Odvtedy však nevznikol odborne spôsobilý dokument, ktorý by jasne a zrozumiteľne povedal domácej i zahraničnej verejnosti, čo vlastne chceme. Nehovoriac už o tom, že ďalšie dve maďarské strany v Maďarskej koalícii majú podľa môjho názoru pružnejšie a reálnejšie postoje, z čoho vyplýva, že dodnes nevznikol jednotný pohľad o decentralizácii moci a o možných formách regionálnej samosprávy.
Výsledky prieskumov verejnej mienky jednoznačne dokazujú: Maďari na Slovensku čoraz viac podporujú tých, ktorí sa snažia o maďarsko-slovenský dialóg a nie o rozpútavanie vášní.
József Szilvássy
Új Szó, 8.1.1996
