Táto nacionálna výzva prekvapuje v meste, ktoré je považované za otvorené svetu: V uliciach Terstu žijú taliančina, slovinčina a nemčina aj so svojimi kultúrami. Vyše 500 rokov patrilo toto mesto k rakúskej podunajskej monarchii. Oblasť Friuli-Venezia Giulia, ktorej hlavným mestom je Terst, ponúka domov rozličným etnickým menšinám. Na východe susedí so Slovinskom a s Chorvátskom. Žijú tam aj Taliani. Asi 3000 ich prečkalo vyháňanie po druhej svetovej vojne, keď bola Istria pripojená k Juhoslávii. Oni a vyhnaní Taliani, rovnako ako ich potomkovia, Osimo nenávidia. V lokalite Osimo v roku 1975 podpísali prezidenti Juhoslávie a Talianska Josip Tito-Broz a Aldo Moro zmluvu potvrdzujúcu, že Istria nie je súčasťou Talianska.
Vtedy svoj súhlas v rímskom parlamente odopreli len neofašisti. Obyvateľstvo túto zmluvu kritizovalo len potichu, ľudia nechceli byť kladení na rovnakú úroveň ako stúpenci Mussoliniho. Dnes, keď prestíž Národného spojenectva po jeho prechodnej účasti vo vláde stúpla, je zasa možné otvorene hovoriť proti Osimu, zvlášť keď Taliansko disponuje mnohými nevojenskými prostriedkami nátlaku. Rím napríklad dlho úspešne bránil pripojeniu Slovinska k Európskej únii. "Je isté, že v talianskej politike sú sily, ktoré si želajú zmeny hraníc," komentuje tieto spory Toma Pavsič, slovinský vicekonzul.
Tento konflikt sa týka aj Rakúska, ktorého najjužnejšia spolková krajina Korutánsko bezprostredne susedí s Talianskom a so Slovinskom. V rámci novej talianskej geopolitiky je Istria, ktorá patrila k Taliansku, hodnotená ako "nevykúpená krajina". Pokusy vysvetliť, prečo Rím v poslednom čase nasadzuje tvrdšie tóny, zahŕňajú predpoklad iba vyrovnania v rámci EÚ a želanie získať v Istrii nehnuteľnosti.
Až sa jedného dňa Taliansko, Rakúsko, Slovinsko a Chorvátsko spoja v EÚ, stratí hranica Istrie aj tak svoj význam - rovnako ako slogan "Contra Cosimo" na domových stenách v Terste.
Autor: DIE WELT/ČTK
