1. Zákon o neziskových všeobecne prospešných právnických osobách chápeme ako zákon, ktorý upravuje právne pomery nového typu neziskovej organizácie popri existujúcej forme nadácií a občianskych združení. Nadácie by v neziskovej sfére mali pôsobiť predovšetkým vo forme poskytovania finančnej podpory pre realizáciu všeobecnoprospešných cieľov. Hlavným zameraním občianskych združení je uspokojovanie záujmov ich členov, obhajovanie a presadzovanie ich záujmov navonok, ako aj obhajovanie a presadzovanie zmeny v prístupe verejných inštitúcií k riešeniu určitého problému spoločnosti alebo niektorej sociálnej skupiny. Na rozdiel od týchto dvoch foriem neziskových organizácií chápeme všeobecne prospešnú právnickú osobu ako organizáciu, ktorá na profesionálnej báze poskytuje verejnosti služby hlavne vo sfére výchovy a vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, kultúry, sociálnej pomoci, ochrany životného prostredia, duchovných a kultúrnych hodnôt, regionálneho rozvoja, atď. Predložený návrh zákona by mal definovať spoločné náležitosti vzniku a fungovania tých neštátnych škôl, školských zariadení, zdravotníckych zariadení, sociálnych a kultúrnych zariadení, ktoré vznikli a budú vznikať na báze osobitných zákonov, ale majú spoločné to, že fungujú na neziskovom základe. Účelom zákona je právne upraviť tento typ organizácie tak, aby boli dostatočne odlíšené od rozpočtových a príspevkových organizácií založených štátom a obcami na jednej strane a od obchodných spoločností, či živností na strane druhej. Za základné znaky tohto odlíšenia považujeme:
- nezávislé fungovanie týchto organizácií založené na samosprávnom riadení, pri prísnom oddelení riadiacich orgánov od výkonnej zložky organizácie, ako aj od zakladateľa (ľov),
- určitý stupeň daňových úľav, a s tým súvisiacu verejnú kontrolu činnosti.
Vítame zámer definovaný v predkladacej správe, podľa ktorého chce navrhovaná úprava prispieť k sprehľadneniu právnych vzťahov. Sme však presvedčení, že tomuto cieľu by lepšie prospelo definovanie len jednej formy neziskovej všeobecne prospešnej právnickej osoby, a to NEZISKOVEJ VŠEOBECNEJ PROSPEŠNEJ SPOLOČNOSTI. Chápeme ju ako súkromnú neziskovú spoločnosť. Spolu s nadáciami a občianskymi združeniami umožní zvoliť si najvhodnejšiu právnu formu pre realizáciu rozhodnutia konať v mene dobra a všeobecného blaha.
Uvedený názor považujeme za zásadný a v súlade s ním žiadame - zmeniť názov zákona a primerane upraviť prvé dve časti zákona,
- vypustiť tretiu časť zákona, ktorá upravuje poskytovanie verejno-prospešných služieb a nemá charakter súkromnej neziskovej organizácie.
2. Druhá výhrada zásadného charakteru sa týka úplnej absencie úpravy vzťahov neziskovej všeobecne prospešnej spoločnosti k daňovým zákonom. Ak táto nová organizácie nemá dosť mimoriadne zvýhodnenia, zákon musí obsahovať aspoň ustanovenie, ktoré bude definovať postavenie neziskovej, všeobecne prospešnej spoločnosti v daňových zákonoch na rovnakej úrovni, ako majú nadácie a občianske združenia.
Záver
Predložený návrh zákona upravuje dve formy neziskových, všeobecne prospešných právnických osôb. Pri úprave ich právnych pomerov však návrh vychádza z dvoch rozdielnych právnych rámcov. Pri všeobecne prospešnom združení vychádza predovšetkým zo súkromného práva občana združovať sa za nejakým účelom. Pri neziskovej spoločnosti vychádza skôr z postavenia verejnej inštitúcie zabezpečujúcej verejné prospešné služby. Použitie týchto rozdielnych princípov v jednom zákone považujeme za neprístupné, pretože vedie k vytváraniu právneho chaosu.
Uvedené výhrady zásadného charakteru a nemožnosť jednoduchej úpravy predloženého návrhu v zmysle uvedených pripomienok nás vedú k záveru požiadať opäť o presné špecifikovanie účelu zákona a o jeho opätovné predloženie na posúdenie po vyrovnaní sa s pripomienkami k zákonu.
