- lebo je to netypický panelák. Už sedemnásť rokov sa totiž obyvatelia Štepkovho "panelákového vchodu" stretávali posledný deň v roku v jednom z bytov a spolu muzicírovali, spievali a zabávali sa.

Silvester 1995 Radošinci usporiadali večer vo svojom divadle. Ten večer sa skladal z množstva pesničiek, dialógov, výstupov a videoklipov, z pestrého prierezu od Jááánošíííka až po Kino Pokrok, ktorý Štepka šarmantne moderoval a kde vystúpili všetci - od najstaršej členky RND legendárnej Kataríny Kolníkovej až po najmladšiu hviezdu Soňu Morisovú. Bolo to fajn a presne to sme čakali. S čím však nikto v hľadisku nepočítal, bolo vystúpenie "Slovenského originálneho panelákového orchestra" (ako znel hrdý titul kapely-spevokolu). Na javisku sa odrazu ocitlo dvadsať Štepkových susedov - od detských "husľových virtuózov" až po ich rodičov a starých rodičov - a spolu zahrali a zaspievali Ježkovo blues Život je jen náhoda a slovenský evergreen Lístoček z brezy. To muzicírovanie a spievanie amatérov vyžarovalo zrazu čosi podstatné, z čoho RND vzniklo: tatarkovské spoločné obcovanie. A vdýchlo radošinskému silvestrovskému programu posolstvo, ktoré presiahlo tento večer a túto chvíľu.

Na silvestrovský večer zavítal do RND aj prezident Michal Kováč s manželkou a so svojím druhým - zatiaľ neuneseným - synom. Pôvodne prišiel iba na vystúpenie a napokon zostal aj na polnoc, aby súboru, ktorý podľa jeho vyjadrenia oslovuje "rovnako cit, srdce i rozum divákov", zaželal "šťastný a normálny nový rok".

Na druhý deň usporiadal premiér Mečiar v opere SND slávnostný koncert k 3. výročiu slovenskej štátnosti. Vláda po "roku tolerancie" na ten koncert pravdaže prezidenta republiky nepozvala, čím hneď 1. januára dala najavo, ako sa bude správať aj v roku 1996. Myslím si, že pán prezident nemá čo ľutovať. Atmosfére radosti a porozumenia, akú zažil v ten jeden večer v RND, sa nevyrovná nijaká vládna "kultúrakcia". A o tom, že ten večer bol ozaj skvelý, svedčí ešte čosi: nebola tam Slovenská televízia.

Autor: dramaturg, Bratislava