BRUSEL (TASR) - Nezamestnanosť je dvojciferná, celková výkonnosť ekonomík klesá a euroskepticizmus sa rozťahuje od Cannes po Kodaň. Výsledkom nezvyčajne produktívneho summitu Európskej únie v Madride 15. a 16. decembra bolo prijatie názvu spoločnej meny euro a adaptácia plánu jej zavedenia. Takisto niektoré východoeurópske krajiny sa dozvedeli dátum začatia rozhovorov o ich možnom prijatí do EÚ. Členské krajiny sa začínajú pripravovať na revíziu ich zmlúv a inštitúcií 29. marca 1996. Dokonca aj Bosne, ktorá bola tri a pol roka sužovaná vojnou, svitá na lepšie časy vďaka podpisu mierovej zmluvy a prítomnosti multinárodných vojsk vedených NATO, ktoré majú posilniť mier. Mnoho krajín EÚ čelí ťažkostiam v splnení prísnych ekonomických kritérií pre vstup do menovej únie. Politickou cenou, ktorú Francúzsko za to zaplatilo, boli koncoročné štrajky a protestné akcie proti navrhovaným zmenám v rozpočte. Takže európski vodcovia sledujú najnovšie ekonomické predpovede s obavami, že spomalenie rastu zmiešané s nezamestnanosťou v únii, rovnajúcou sa 10,6 percenta, by mohlo poslať menovú úniu ku dnu.
Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá zlučuje aj všetky štáty Únie, 19. decembra oznámila, že tempo rastu sa spomalilo. Jeho hodnota na budúci rok by mala byť 2,6 percenta oproti 2,9 percenta tento rok. Jednou z veľkých úloh pre vodcov európskych krajín je pripraviť svojich obyvateľov na novú menu. Veľká Británia, ktorá spĺňa kritériá na vstup do EMU, ale rozhodla sa nevstúpiť, je najväčším skeptikom. Čo však najviac trápi obhajcov euro, je nevôľa Nemcov vzdať sa svojej meny. Iné krajiny, ako napríklad Fínsko a Švédsko, sú váhavé, zatiaľ čo, ako ukázali štrajky v decembri, francúzske nadšenie má tiež svoje medze. Dánsko už oznámilo, že do EMU nevstúpi a na zmenu názoru bude nutné referendum. V tejto klíme EÚ sa v marci začína tzv. vnútrovládna konferencia (IGC). Cieľom je pripraviť úniu na prijatie takmer tuctu nových členov z východnej Európy a oblasti Stredozemného mora a zefektívniť svoje metódy. Účastníci rokovania sa sústredia na spoločnú zahraničnú politiku, spoluprácu v súdnických a právnych záležitostiach a zváženie spôsobov rozvoja spoločnej obrany.
Zatiaľ čo sa štáty EÚ zhodli na vymenovaní problémov, ktoré treba riešiť, v spôsoboch riešenia už taká zhoda nepanuje. Malé štáty sa obávajú porážky veľkými štátmi a na druhej strane Nemecko a Francúzsko, motory európskej integrácie, sa už nenachádzajú tak často na tej istej strane odvtedy, čo sa vo Francúzsku dostal k moci gaullistický prezident Jacques Chirac. Británia vehementne protestuje proti presunu právomocí z národných inštitúcií na nadnárodné orgány EÚ, akými sú Európska komisia a Európsky parlament. Takisto oznámila, že pri revízii bude blokovať akýkoľvek náznak obmedzenia práva na vetovanie legislatívy a akýkoľvek plán, ktorého cieľom by bolo preniesť obranu pod krídla EÚ. Momentálne revízia nabrala ostré tempo. Taliansko, ktoré v januári preberá predsedníctvo, chce, aby IGC začala na turínskom summite. J. Chirac, nahnevaný na Taliansko za jeho oponovanie proti francúzskym jadrovým skúškam, tento návrh omietol.
