"Mám na mysli početné zástupy detí, ktoré som mal možnosť stretnúť počas rokov môjho pontifikátu, zvlášť pri mojich apoštolských cestách, na každom kontinente", píše sa v posolstve. "Deti pokojné a plné radosti. Myslím na ne v čase, keď sa začína nový rok. Želám všetkým deťom sveta, aby začali rok 1996 v radosti a mohli prežiť pokojné detstvo, podporované zodpovednými dospelými. Želal by som si, aby harmonický vzťah medzi dospelými a deťmi pomáhal vytvoriť všade ovzdušie pokoja a skutočného blahobytu. Žiaľ, vo svete nie je málo detí, ktoré sú nevinnými obeťami vojen. V posledných rokoch ich boli zranené a zabité milióny: skutočný masaker."
Pápež sa ďalej v dokumente pozastavuje nad hrubým porušovaním medzinárodných noriem týkajúcich sa ochrany detí. "Úmyselná vražda dieťaťa je jedným z najznepokojujúcejších znakov zatemnenia rešpektovania ľudského života". Pápeža však znepokojuje nielen skutočnosť, že deti sú zabíjané a zmrzačované v rôznych vojnových konfliktoch ako nevinné obete, ale sú dokonca veľakrát nútené stať sa protagonistami takéhoto počínania, čo tie, ktoré prežijú poznačí na celý život. "Budúcnosť týchto detí v zbrani je často predurčená. Po rokoch vojenskej služby... už sa nedokážu zaradiť do civilného života. Iní sa hanbia, že prežili svojich priateľov, a tak sa stávajú delikventmi alebo sa oddávajú drogám. Kto vie, aké obludné predstavy trápia naďalej ich vnútro! Oslobodí sa niekedy ich myseľ od toľkých spomienok na násilie a smrť?" Pápež v tejto súvislosti vyslovuje uznanie a poďakovanie humanitným a náboženským organizáciám, ktoré sa snažia zmierniť takéto neľudské utrpenie.
"Spomienka na milióny zabitých detí a smutné oči mnohých ich rovesníkov, ktorí neľudsky trpia, nás nútia vyskúšať všetky možné cesty na záchranu a obnovenie mieru a zastaviť konflikty a vojny. Stále budem neúnavne opakovať, že od najvyšších medzinárodných organizácií až po oblastné združenia, od predstaviteľov štátov až po radového občana, sme všetci povolaní prispieť k budovaniu mieru a odmietať akúkoľvek podporu vojny, vo všednom živote aj pri veľkých životných príležitostiach.
Pápež sa však v posolstve nepozastavuje iba nad vojnovým násilím, ale poukazuje aj na iné formy násilia, vyskytujúce sa v spoločnostiach zasiahnutých biedou, i v tých rozvinutých, pričom upozorňuje, že i keď sú často menej zjavné, nie sú menej hrozné. "V niektorých krajinách sú deti nútené pracovať od útleho veku, zle sa s nimi zaobchádza, sú kruto trestané, platené smiešnou odmenou: pretože sa nevedia brániť, je ľahké ich utláčať a zneužívať. V iných prípadoch sú obchodným tovarom na to, aby sa stali žobrákmi alebo, čo je ešte horšie, aby boli uvedené do prostitúcie v kontexte takzvanej "sexuálnej turistiky", zvlášť odsúdeniahodného javu, ktorý znevažuje tých, ktorí sa na ňom podieľajú, i tých, ktorí ho rôznymi spôsobmi podporujú. Sú aj takí, ktorí bez zábran vťahujú deti do kriminálnej činnosti, zvlášť do predaja drog, a okrem iného riskujú, že ich samy začnú užívať." Pápež vo svojom posolstve poukazuje aj na skutočnosť, že násilie voči deťom nechýba ani v rodinách, ktoré žijú v dobrých podmienkach a v blahobyte a aj keď to nie sú časté prípady, nemožno ich ignorovať.
"Obraciam sa teda s dôverou predovšetkým na mužov a ženy dobrej vôle. Zjednoťme sa všetci proti akejkoľvek forme násilia,aby sme zvíťazili nad vojnou! Vytvorme podmienky, v ktorých deti budú môcť zdediť od našej generácie jednotnejší a solidárnejší svet! Pripravme deťom mierovú budúcnosť!" zakončuje svoje posolstvo Ján Pavol II.
