j kritike Svetového židovského kongresu, že bola vlastne ekonomickým spojencom nacistického Nemecka a že si privlastnila časť židovského majetku. Ten do švajčiarskych depozitov uložili nacisti počas druhej svetovej vojny a Švajčiarsko ich po vojne využilo na odškodnenie švajčiarskych podnikov, ktoré znárodnili komunistické krajiny.
Nacistické Nemecko počas druhej svetovej vojny muselo preklenúť dôležitý problém. Ako v situácii, keď okolitý svet ignoruje Hitlerovu marku, premeniť poklady ulúpené porobeným krajinám na valuty, za ktoré by si mohlo nakúpiť zbrane a suroviny nevyhnutné pre vedenie vojny.
A tu ponúklo pomocnú ruku práve Švajčiarsko. Konkrétne - Švajčiarska národná banka, a predovšetkým Banka pre medzinárodné dohody (BIS). Aj keď BIS existovala od roku 1930 (vtedy slúžila ako mechanizmus, prostredníctvom ktorého krajiny Dohody, víťazi prvej svetovej vojny, dostávali nemecké vojnové reparácie) neurobila lepší kšeft ako počas druhej svetovej vojny. Jej partnerom boli práve nacisti. Pre ďalší vývoj kauzy židovské zlato je potrebné zdôrazniť, že Švajčiarsko fungovalo ako sprostredkovateľ. Nemecké zlato prišlo do BIS, zdržalo sa na švajčiarskej pôde jeden-dva dni a putovalo zákazníkovi. Najväčší záujem mal o nacistické zlato Salazarov fašistický režim v Portugalsku. Odtiaľ zlato často putovalo ďalej, predovšetkým do krajín Latinskej Ameriky. Prostredníctvom Švajčiarska obchodovalo s Nemeckom mnoho krajín. Nečudo, že škandál v súvislosti so židovským zlatom vyvolal protireakcie takmer vo všetkých európskych krajinách.
Priťažujúcou okolnosťou je pre Švajčiarsko fakt, že sa so svojou kontroverznou úlohou dodnes nevysporiadalo. Práve naopak. V roku 1944 sa spojenci zišli na konferencii v Bretton Woods, v New Hampshire, aby naplánovali povojnový medzinárodný finančný systém. Pobúrení kolaboráciou BIS s nacistami chceli BIS rozpustiť. Hrozbu fašizmu však vystriedala hrozba komunizmu. A tak v roku 1947 dala Federálna rezervná banka v New Yorku BIS oprávnenie pracovať ďalej.
Kontroverzná úloha švajčiarskych bánk počas druhej svetovej vojny sa mierom v roku 1945 nekončí. Americký senátor Alphonso d`Amato nedávno obvinil Švajčiarsko, že uzavrelo s Maďarskom, Poľskom a bývalým Československom zmluvy o odškodnení švajčiarskych občanov postihnutých komunistickým znárodnením majetku z kont židovských obetí.
Švajčiarsko preto muselo reagovať. Pred niekoľkými dňami padla posledná prekážka na zriadenie nezávislej komisie, ktorá sa bude hriechmi minulosti zaoberať. Pracovať začne v apríli budúceho roku a závery zverejní o päť rokov. Preskúma archívy, záznamy, sejfy. Švajčiari totiž boli nútení odhlasovať aj porušenie bankového tajomstva v prípade depozitov, ktoré sú spojené s nacistickým Nemeckom či obeťami hitlerovského režimu. Isté je, že z nacistického zlata ostalo vo Švajčiarsku minimum, keďže úloha Švajčiarska v transakciách bola len sprostredkovateľská.
