Prvé zlato, ktoré nacistické Nemecko deponovalo vo Švajčiarskej národnej banke v Berne a v Banke pre medzinárodné dohody (BIS) v Bazileji, bolo 23 ton zlata, ktoré bolo majetkom Československej republiky. Už 8. marca 1939, teda týždeň pred obsadením Prahy nacistickými vojakmi, prišiel do Bernu z Prahy príkaz, aby československé zlato bolo prepísané do vlastníctva nemeckej Ríšskej banky. Dodnes nie je celkom jasné, kto už týždeň pred zriadením Protektorátu Čechy a Morava a slovenského štátu tento príkaz z Prahy inicioval. Isté je, že československé zlato bolo prvé z budúcich okupovaných krajín, ktoré bolo počas druhej svetovej vojny vo Švajčiarsku prevedené alebo prepísané do vlastníctva Ríšskej banky. A nacistické vedenie toto zlato viac ako nutne potrebovalo. Nemecko nemalo začiatkom roku 1939 už prakticky žiadne zlaté rezervy a nebolo by schopné v zahraničí kupovať suroviny a vojnovú výzbroj. Už 7. januára 1939 o tom informoval Adolfa Hitlera vtedajší prezident Ríšskej banky Hjalmar Schacht. V liste uviedol, že "zlaté a devízové rezervy už nie sú k dispozícii" a ríša sa finančne nachádza "na pokraji zrútenia". Skoro však pribudli na konto Ríšskej banky v Berne ďalšie zlaté rezervy. Išlo o zlato patriace pôvodne Holandsku v hodnote 562 miliónov švajčiarskych frankov. Dodnes tiež nie je jasné - a v nemeckých archívoch sa nenašli dosiaľ dokumenty, ktoré by záležitosť osvetlili - čo sa stalo so zlatom, ktoré bolo v roku 1940 uskladnené v trezoroch francúzskej Národnej banky v Paríži. Išlo o 1208 debien poľského zlata a o zhruba 10 000 kilogramov zlata, ktoré previedli do Paríža vlády Lotyšska, Litvy, Luxemburska, Nórska a Československa. Spolu s týmto zlatom bolo 18. júna 1940 - len niekoľko hodín pred kapituláciou Francúzska - odvezených z Paríža 4944 zapečatených debien s 221 730 kg belgického zlata. Transport tohto zlata skončil uprostred Sahary v meste Kayes. Tu ho zastihol príkaz kolaborantskej Petainovej vlády, aby bolo belgické zlato okamžite dopravené späť do Paríža a odovzdané nemeckým orgánom. Kam zmizli debny s ostatným zlatom - teda i zlatom, ktoré bolo majetkom Československa - nebolo dodnes objasnené.