Slovensko sa stáva úložiskom. Ukladá sa všeličo: najmä prípady, ktoré by mohli otriasť dôležitými kreslami. Prípad Remiáš, Michal Kováč ml., telefonát Lexa - Hudek a podobne. V septembri t. r. vyšetrovateľ PZ Banská Bystrica-východ uložil ďalšiu kauzu - falšovanie petičných hárkov Združenia robotníkov Slovenska.

STRUČNÁ CHRONOLÓGIA

Vedenie ZRS v júli 1994 pochopilo, že nemá potrebných 10 tisíc podpisov. Preto na rokovanie Ústrednej rady ZRS v Banskej Bystrici priniesol člen jeho vedenia a terajší poslanec NR SR Ján Garai zoznamy nezamestnaných z Odboru pracovných síl Okresného úradu v Nových Zámkoch. Asi 2000 mien prepísali na petičné hárky, doplnili ich vymyslenými rodnými číslami a nečitateľnými podpismi - a sláva, hurá do volieb! "Robotníci" J. Ľupták, Š. Gavorník, J. Kalman a ďalší by dnes nerozhodovali o Slovensku, nebyť tohto evidentného podvodu.

Všetko sa prevalilo, keď v júni 1995 o tom pred novinármi vypovedali bývalí členovia ZRS Otília Kárászová, Magdaléna Kiszelicová, Anton Zajac a Miroslav Kočnár. Nastalo vyšetrovanie a zistenie trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb podľa paragrafu 177 Trestného zákona. Vyšetrovateľ však "nezistil skutočnosti, oprávňujúce začať trestné stíhanie", takže vec uložil - čím sa zahrala do autu a nikoho nikto nestíha. O. Kárászová medzitým už viackrát urgovala došetrenie veci: vlani na Generálnej prokuratúre SR, v apríli t. r. otvoreným listom JUDr. Šnapkovi na Okresnú prokuratúru v Banskej Bystrici a 4. novembra 1996 listom ministrovi vnútra SR, v ktorom opätovne uvádza aj okolnosti a mená aktérov prípadu.

NA SKOK V LEVICIACH

Otília Kárászová má dobrú pamäť a slušný archív. Ukazuje mi anonymne spísané sprostosti na pohľadnici, ktorú dostala. Podobné listy už dávno vyhodila do smetí. Ako teda vyzeral onen deň falšovania? Nebojí sa ona sama obvinenia z trestného činu?

"Nie! Garai doniesol skladačky s menami a adresami. Nám štyrom ženám to kázali opisovať, riadok za riadkom, sama by som spoznala svoje hárky podľa písma. Začali sme po ôsmej ráno, ja som tam bola vtedy po prvý raz. Po hodine Garai strčil hlavu do dverí: Už to máte napísané? Nie? My ideme oproti do Srdiečka, príďte potom za nami! A my sme písali, bože, ruka ma bolela! Hladná ako vlk, dali sme si len syr a rožky, a písali sme do jedenástej, možno do dvanástej."

Tu treba poznamenať, že opisovanie mien a adries ešte nie je trestným činom - i keď by bolo zaujímavé dozvedieť sa, ako sa J. Garai dostal k zoznamom z počítača. Trestnou začína táto vec byť, keď k menám pribudnú fiktívne podpisy nič netušiacich nezamestnaných. Ján Ľupták tvrdí, že sa opýtal, či tí ľudia súhlasia s predmetom petície, a že on sám nikoho nepodpisoval. Garai údajne potvrdil, že súhlasia, a že ich ešte "obehne", aby to podpísali. Dvetisíc ľudí z najmenej 11 obcí, od soboty do pondelka, teda vlastne počas nedele! Takže - kto potom hárky podpisoval?

"Všetci, čo tam boli, aj Ľupták! Všetci podpisovali, rad radom, len perá si menili. Sedeli v Srdiečku, vpravo v kúte pri obloku, a podpisovali!" - potvrdzuje O. Kárászová.

Magdaléne Kiszelicovej nie je veľmi do reči. Jej, ktorá na podvod upozornila, teraz povedali, že patrí medzi obvinených. Ale prečo?

"Policajti ma predvolali na desiatu predpoludním - a do druhej som čakala na chodbe. Nepýtali sa, ako to vyzeralo, ale mali pripravenú otázku: `Keď ste vy falšovali, pani Kiszelicová, kto tam ešte bol?` Odpovedala som protiotázkou: `Kto vám povedal, že som falšovala?` Keď sme opisovali zoznamy, o čo nás žiadal Garai, to ešte žiadne falšovanie nebolo!"

"Od tej desiatej do druhej tam drvili mňa" - dodáva O. Kárászová. - "Je to úplne smiešne: načo potrebuje vyšetrovateľ pri boku pištoľ, keď je v civile? Takto nás vypočúvali koncom júna tohto roku."

KOMU ÁNO, KOMU NIE

"Chlapci Stredoslováci" sa už stali obľúbeným číslom policajného folklóru. Prípad petičných hárkov Demokratickej únie vyšetrovali ešte dlho po tom, čo Ústavný súd celú kauzu zastavil. Kvôli nim vedeli pozvať do Levíc grafológov, ktorí dokazovali: toto je váš podpis a tamten váš! Tomu dokázali šesť, tomu sedemnásť a tamtomu až päťdesiatšesť podpisov - a boli z toho podmienečné tresty. Teraz majú policajti k dispozícii asi 80 hárkov z Nových Zámkov - a nič! Stačilo by ich ešte raz vyhľadať, grafologicky overiť rukopisy žien a prípadne sa aj opýtať, prečo sa vyskytujú na petičných hárkoch z obcí, kde tieto ženy vtedy nemali čo hľadať. Ďalej: zapísať výpovede očitých svedkýň horúčkovitého podpisovania v Srdiečku a porovnať markanty falošných podpisov s rukopismi prítomných členov Ústrednej rady ZRS. Žeby z približne 2000 podpisov nezistili nič, ale absolútne nič? Nechce sa akosi veriť, že by boli všetci chlapci Stredoslováci až takí neschopní! Alebo - naopak - až takí schopní? Naozaj všetkého?

Prípad je teda uložený. Jedných odsúdili - a druhých ani neobžalujú? Ako hovorí zľudovelá parlamentná slovesnosť, na Slovensku je to tak...

Zatiaľ posledným dejstvom je list O. Kárászovej Útvaru kontroly MV SR z 20. novembra 1996. Oznamuje v ňom, že ak sa má pokračovať vo vyšetrovaní tak, ako doteraz, je rozhodnutá celú vec postúpiť Medzinárodnému súdu pre ľudské práva v Strassbourgu.

VLADIMÍR HÁK

ODSÚDENÍ

Niekoľko aktivistov, ktorí zbierali podpisy pod petíciu, umožňujúcu vstup DU do volieb v roku 1994, bolo odsúdených za trestný čin marenia prípravy a priebehu volieb. Podľa výroku súdov na hárkoch, ktoré priniesli, boli podpisy osôb, ktoré sa v skutočnosti nepodpísali. To bol výsledok policajnej akcie z roku 1995, počas ktorej navštívili policajti signatárov petičných hárkov DU a overovali si pravosť podpisov. Pôvodným cieľom malo byť - v súlade so zámermi Komisie mandátového a imunitného výboru NR SR pre zistenie právoplatnosti účasti DU vo voľbách - zistenie, že DU sa volieb zúčastnila v rozpore so zákonom. Toto by slúžilo ako argument na vylúčenie jej poslancov z parlamentu. Nepodarilo sa potvrdiť platnosť časti podpisov, avšak podľa informácií, ktoré získala DU z policajných kruhov, celkový počet potvrdených podpisov prekračuje 10 tisíc.

Ako podklady pre prácu policajtov a "dôkazový materiál" na súdoch slúžili petičné hárky, získané právne pochybným spôsobom z archívu Ministerstva vnútra SR. Pri rozpečaťovaní a sčítaní petičných hárkov nebol prítomný notár ani žiadny nezávislý svedok, zúčastnili sa ho len členovia komisie (zrušenej po výroku Ústavného súdu SR, že jej zriadenie bolo v rozpore s Ústavou SR), ktorých nominovalo HZDS. Prizvaná pracovníčka notárstva opečiatkovala kópie, čím osvedčila ich súlad s tými listinami, ktoré jej boli predložené. Až z týchto "kópií" boli zhotovené kópie, ktoré pri svojej práci používali policajti. Nikto nevyšetril, ako sa "kópie" petičných hárkov DU dostali do rúk vydavateľa ich knižného vydania, ba dokonca sa nevyšetrilo, kto vydavateľom bol...

Podľa informácií, ktoré má redakcia k dispozícii, DU podnikne právne kroky na pomoc občanom, ktorí boli odsúdení, ako aj na vyšetrenie všetkých okolností, spojených s manipuláciou s jej petičnými hárkami.

Autor: alg