Mená usmrtených 35 obetí: David Martin, Noelene Joyce Martinová, Glenn Roy Pears, Zoe Anne Hallová, Walter John Bennett, Nicole Louise Burgessová, Su-Leng Čangová, Elizabeth Jayne Howardová, Merwyn John Howard, Mary Elizabeth Howardová, Ronald Noel Jarý, Tony Vadilelu Kistan, Leslie Dennis Lever, Sarah Kate Loughtonová, Pauline Virjeana Mastersová, Andrew Bruce Mills, Peter Brenton Nash, Gwenda Joan Neanderová, Moh-Ji Ng, Anthony Nightingale, Kate Scottová, Kevin Vincent Sharp, Raymond John Sharp, Jason Bernard Winter, Alannah Louise Mikačová, Madeline Grace Mikačová, Nanette Patricia Mikačová, Mary Rose Nixonová, James Pollard, Helene Maria Salzmannová, Robert Salzmann, Joyce Aplinová, Elva Rhonda Gaylardová, Janette Kathleen Quinnová, Royce Wiliam Thompson.
Martin Bryant - iba 29-ročný mladík z pomerne bohatej rodiny v Hobarte bol rozmaznávaný, ale aj zanedbávaný. V škole zväčša nemal priateľov, trpel mentálnou nevyvinutosťou, Aspergenovým syndrómom nekomunikatívnosti, agresivitou. Školskú dochádzku ukončil bez vzdelania 15-ročný a dostával podporu za nespôsobilosť. Podľa psychiatrov má inteligenciu asi 11-ročného dieťaťa. Napriek tomu si našiel priateľku Helen Harveyovú, ktorá roku 1992 tragicky zomrela. Bryant po nej zdedil majetok a začal nezmyselne cestovať hore-dole po svete. Medzi decembrom 1993 a januárom 1996 absolvoval 30 zámorských letov na Nový Zéland, do USA, Anglicka, Švédska, Nemecka, Thajska, Singapuru, Rakúska, Dánska, Japonska, Malajzie, ale aj Poľska! Stresovaný a nezmierený so smrťou priateľky budoval svoj odpor k ľuďom, najmä keď nezmámi sa mu vyhýbali a odmietali nadviazať kontakt. Ani nie pred rokom však predsa našiel ďalšiu priateľku Petru Wilmotovú, s ktorou strávil aj noc pred osudným 28. aprílom. Prípravy na svoj hrozný čin kul zrejme už začiatkom roku 1993, keď si na inzerát v novinách kúpil poloautomatickú pušku. Svoj arzenál rozšíril od januára tohto roku kúpou troch pušiek, keď prestal cestovať a už sa sústredil na strašný zločin. Podnet k tomu mu dal dojem, že manželia Martinovci z penziónu pri morskej scenérii poškodili jeho otca (práve ich zastrelil prvých). Od februára do apríla 1996 si zaobstaral vojenský servis, strelivo a ďalšie dve 12-kalibrové zbrane, jednu z nich poloautomatickú. Všetko schovával doma v dvoch klavíroch a zohnal si aj športový vak na vražedné mašiny. Odborný psychiater prof. Dr. Paul Mullen ho opísal ako izolovaného človeka bez budúcnosti, ktorý rozmýšľal aj o samovražde: "Sprvoti chcel zaškrtiť každého, kto nebol k nemu priateľský, potom mi povedal, že zastreliť bude lepšie, lebo zbraň má viac sily." Večer pred tragédiou Bryant večeral u svojej mamy s priateľkou Petrou. "Martin vypil viac alkoholu, než zvykol, rozprával agresívne a urážlivo," povedala Wilmotová. Po večeri šiel párik ešte do nočného klubu a vrátil sa do Bryantovho domu, kde si Martin nastavil budík na šiestu. "Nikdy si ho na ráno nenastavoval a nevstával tak skoro," dodala Wilmotová, ktorá vyšla z postele, keď jej priateľ bol už bez slovka preč...
Úkladný
marš smrti
Prokurátor Damian Bugg v prítomnosti vyše 150 svedkov, postrelených obetí a pozostalých podrobne prečítal, ako sa všetko 28. apríla odohralo. Mnohí v súdnej sieni, ktorých život sa bez blízkych zastavil a zmenil na utrpenie, žiaľ a tmu, nevydržali počúvať strašný príbeh o úkladnom pochode smrti, na ktorý sa Martin Bryant vydal v to nedeľné ráno. O 9.37 odišiel z Hobartu v žltom aute Volvo so strelnými zbraňami, poľovníckym nožom a muníciou. O 10.30 zastavil v novinovom obchode a kúpil si cigarety a paradajkovú šťavu. Cestou natankoval benzín v Taranne a dal si kávu vo Forcette. O 11.45 dorazil do penziónu pri morských útesoch a do 12.30 usmrtil 12 výstrelmi majiteľov penziónu, manželov Martinovcov. Po vražde smeroval do Port Arthur a okoloidúcim motoristom povedal, že ide na ostrovček skazy. Keď zastavil v Port Arthur Historic Site, o 13.30 vošiel do kaviarne Broad Arrow, vzal jedlo a nápoj von a po skonzumovaní sa do kaviarne vrátil s plnou poľnou...
Za 90 sekúnd v nej zabil 29 výstrelmi 20 ľudí! Celý tucet ich skonal po 15 sekundách. Bryant nemíňal cieľ, lebo okrem mŕtvych ešte vážne zranil ďalších 11 osôb. Premyslená a chladnokrvná akcia sa začala zabitím malajského páru, ktorému prišiel na pomoc A. Nightingale a hneď zomrel tiež. Školáčku Sarah Loughtonovú chránila jej matka Carolyn vlastným telom, a predsa ona sama vyviazla s hlbokou strelnou ranou, kým dcéra bola okamžite mŕtva. C. Loughtonová sa to dozvedela na druhý deň v nemocnici. Nasledovali manželia Howardovci a Bryant sa chystal von. V kúte so suvenírmi však našiel päť ľudí, na ktorých tiež začal strieľať. P. Mastersová a P. Nash zomreli, B. Nashová, ktorá ležala pod manželom, prežila. Postrelený M. Sargent vypovedal: "Moja priateľka K. Scottová chcela uniknúť ku dverám, no nestihla. Priatelia Riviere a Viliers preskočili stôl a schovali sa za pultom, čo im zachránilo život. Zranených bolo viac, lebo jedna guľka zasiahla aj dvoch-troch. Spoza stola číslo 12 vyskočili manželia Kistanovci a pán Mills. T. Kistan odhodil ženu smerom k východu, ale seba a priateľa už ratovať nestihol. Z rodiny Winterovcov Bryant zasiahol len muža a ženu, ročného chlapčeka našťastie ušetril."
Po masakre v kaviarni Bryant vyšiel von a nabil si zbrane. Potom smeroval k parkovisku s turistickými autobusmi. Tam zabil štyroch ľudí a 11 postrelil. Cestou k benzínovej stanici a starej zvonici skoncoval s ďalšími ôsmimi ľuďmi, medzi ktorými bola aj pani Mikačová s dvoma malými dcérkami a manželia Salzmannovci, ktorí vrahovi dohovárali. Bryant ukradol ich BMW a pri benzínovom čerpadle sa rozzúrený pustil do mladej Zoe Hallovej. G. Pears sa ho snažil upokojiť, no šialenec Hallovú zabil a Pearsa spútaného zavrel do kufra auta. Odviezol ho späť k penziónu pri morskej scenérii, kde BMW polial benzínom a podpálil. Sám utrpel početné popáleniny, no strieľal aj na policajtov, ktorí prišli o 14.00 a napokon Bryanta chytili.
Cestovný lístok
na bitúnok
Brigid Cooková pracovala v kuchyni kaviarne Broad Arrow, keď začula streľbu. S ďalšími troma kolegyňami unikli zadným východom k turistickému informačnému stredisku varovať ostatných. "Utekala som k parkovisku s autobusmi, no vrah spustil paľbu aj z balkóna kaviarne smerom k zrúcaninám a medzi autobusy. Potom dokonca vykročil na parkovisko a ohrozoval všetkých návštevníkov, ktorí netušili, že si kúpili cestovný lístok na jatky. Zastrelil vodiča Thompsona, pani Aplinovú a zranil Quinnovú. Jedna guľka zasiahla aj mňa do stehna. Po chvíli si šiel Bryant do auta vymeniť zbrane a znovu sa začal vražedný rachot. Zranenú pani Quinnovú dorazil ďalším výstrelom a vstúpil aj do jedného z autobusov, kde sa ukrývala Elva Gaylardová a manžel pani Quinnovej. Gaylardová skonala a Quinn zázračne vyviazol so zranením, keď mal Bryant toho dosť a svojím autom sa ponáhľal k zvonici."
Neubližujte mojim deťom, prosím!
Z rodiny Mikačovcov, nepochybne Austrálčanov slovanského pôvodu, prišiel na súd Walter, manžel usmrtenej Nanette a otec zavraždených dvoch dcér. Vedno s ním prišiel do Hobartu aj brat John Mikač, ktorý ho držal za ruku, keď prokurátor čítal podrobnosti o tragédii mladej rodiny. Pani Mikačová unikla od zrúcanín so šesťročnou Alannah a trojročnou Madeline smerom ku zvonici a myslela si, že je z nešťastia vonku. Svojím dcérkam povedala: "Už sme v bezpečí, tekvičky." Avšak po ceste sa rútilo žlté Volvo, ktoré zastalo presne oproti matke s deťmi. Bryant vystúpil, položil ľavú ruku na rameno pani Mikačovej a trikrát zreval: "Na kolená!" N. Mikačová s plačom odvetila: "Neubližujte mojim deťom, prosím!" Walter Mikač to viac nemohol na procese počúvať. Ponoril hlavu do dlaní a strašne sa rozplakal sediac iba pár metrov za vrahom svojej rodiny. "Alannah Mikačová sa vytrhla a utekala do úkrytu za stromy," pokračoval žalobca. "Bryant zastrelil matku a dvoma ranami aj trojročnú Madelinu, keďže prvá nebola smrteľná. Ponáhľal sa za Alannah k stromom. Prvé dva výstrely minuli cieľ. Tretí a štvrtý už nie..."
Keby som mal pušku,
prestrieľam sa
na slobodu
Polícia prekvapujúco poskytla verejnosti kompletný zápis z vypočúvania Martina Bryanta 4. júla. Z otázok a odpovedí vyberáme:
Viete povedať, čo sa stalo v Port Arthur 28. apríla?
"Nie."
Tak my vám povieme. Len v kaviarni Broad Arow bolo 20 ľudí zastrelených a ďalší zranení.
"Správne."
Potom boli ďalší zabití pri zrúcaninách, na parkovisku, v penzióne pri morskej scenérii, pri benzínovom čerpadle a zvonici. Napokon sme vytiahli aj obhorené telo muža z podpáleného BMW. Medzi obeťami bolo veľa žien a detí.
"Ó, Bože, to je strašné, všakže."
Myslíme si, že ste za to zodpovedný.
" Koľko ľudí zomrelo dovedna?"
Tridsaťpäť.
" Nemôžem tomu uveriť."
Chceme vedieť, prečo ste to urobili.
"Viem, že som konal zle. Ukradol som auto."
Zabili ste 35 ľudí a 20 zranili.
"Ó, v živote som nikomu neublížil."
Podpálili ste človeka v aute.
"To je naozaj zlé."
Mali ste vždy záujem o zbrane?
"Áno, o strelné. Chcel som ich vlastniť."
Kde ste si ich zháňali?
"To vám nemôžem povedať, nemám tu svojho právnika."
Váš právnik to vie?
"Poznal som jedného dealera na zbrane. Terry Hill. Má ešte obchod?"
Prečo sa nás to pýtate?
"Nemám zbrojný pas. Vždy mi predával za hotové a povedal, že to je v poriadku. Nie je to však jeho chyba, netrestajte ho, kúpil by som si pušky a strelivo hocikde inde."
Ako dlho sa už zaujímate o zbrane?
"Šesť-sedem rokov."
Vedeli o tom rodičia?
"Ani otec, ani mama."
Prečo ste jazdili bez vodičského preukazu?
"Asi by som nikdy neprešiel tými všetkými skúškami, nie som taký bystrý."
Podpíšete túto výpoveď?
"Nie, nič nepodpíšem. Aj tak to nahrávate. Vidíte, keby ľudia nerobili takéto zločiny, vy policajti by ste nemali robotu. Keby som tu mal svoju pušku AR-15, prestrieľam sa na slobodu a vyskočím oknom. Asi som mal radšej zhorieť. Nenávidím byť zavretý v base."
Port Arthur, 28. apríl: Deň hrôzy
Prístav Port Arthur v Tasmánii neďaleko Hobartu je neslávne známy už takmer 200 rokov. Práve sem prichádzali najhorší trestanci, prví vyhnanci. Toto miesto bolo ako stvorené na nútené práce a zvláštny druh väzenia. Trestanci podliehali depresiám, páchali vraždy a samovraždy. Aj počasie v tomto tasmánskom kúte nezriedka prilievalo a prilieva do ohňa - je to studený, najsychravejší a najveternejší kraj Austrálie. Aj v 20. storočí tu ešte vidieť depresívne nálady, miesto je poznačené históriou, atmosférou a klímou. Tragická nedeľa akoby výnimkou potvrdzovala pravidlo, lebo 28. apríla priam zlovestne nadišiel krásny slnečný deň, plný turistov... O svoje životy prišli pri morských útesoch, v kaviarni Broad Arrow, pri parkovisku Port Arthur Historic Site, na diaľnici i pri benzínovom čerpadle.
Život po:
prázdnota
Súd včera prečítal anonymný list jedného z príbuzných obetí: "Nemôžem robiť už nič viac než prekonať bolesť a udržať ich ducha nažive. Neopísateľná úprimná láska, teplo a voľnosť, smiech, tance, spontánne objatia a bozky - to všetko je preč. Budem sa však zo všetkých síl snažiť uchovať si ich živých v pamäti. Moja láska k nim nikdy nezahynie a nikto mi ju nevezme."
Napriek týmto slovám nie všetci pozostalí prežívali rovnaké pocity. Pohybovali sa medzi hnevom a žiaľom, od túžby po pomste cez zúfalstvo v boji s prázdnotou a beznádejou až po sklony k samovraždám. Tragédia zničila životy mnohých rodín, manželstvá, zamestnanie, plány do budúcnosti. Mnohých vrhla do hlbokej depresie. Viacerí zranení zostanú poznačení do smrti, iní už nemôžu šoférovať, boja sa styku s verejnosťou. Extrémna bolesť, šok a strach v duši vrátila niektorých k alkoholu, cigaretám, ba aj hrubosti. Strašná udalosť ešte môže priniesť nové následky...
Keď odbila
polnoc
Súd v Hoberte dnes v prvých minútach nového dňa nášho času (v Austrálii o 10.00 ráno) vyriekol ortieľ nad Martinom Bryantom. Keď budete čítať tieto riadky, jeho trest bude známy. Prakticky nebolo pochybností o tom, že pôjde do väzenia na doživotie, lebo bol obvinený v 72 bodoch obžaloby a dokázali mu 35 vrážd. Ku všetkým sa priznal, hoci za ne nevzal zodpovednosť, tvrdiac, že si ten deň už nepamätá a ľuďom chcel vždy len dobre. Stále presvedčivo nevysvetlil motív šialeného činu. "Môj klient si uvedomuje, že nikdy nevyjde z väzenia a v ňom aj zomrie. Prijíma to ako primeraný trest," povedal Bryantov advokát John Avery. Súd potvrdil úkladnú prípravu na streľbu do nevinných obetí, psychiatri síce poukázali na vrahovu inteligenčnú obmedzenosť, ale priznali, že Bryant nebol v čase masakra pomätený. Keďže v Austrálii trest smrti neudeľujú, porota istotne porátala všetky roky za všetky zločiny...
Autor: ANDREJ BUČKO, Melbourne, Austrália