h dejinách. Iba za necelý rok prišlo v tejto krajine vo východnej Afrike o život okolo milióna ľudí. Vtedy sa okolitý svet iba prizeral a na pomoc prišiel s "krížikom po fúnuse". Možno aj preto, lebo nevedeli, čo sa v skutočnosti v Afrike deje. Podobne je tomu aj teraz. Zair, republika v strede Afriky, je sedemkrát väčšia ako Nemecko. Jednoducho povedané, je to veľké biele miesto na mape, kde niektoré štáty nechcú strkať nos.
Možno práve aj preto USA A Kanada stiahli svoje rozhodnutie vyslania intervenčných vojsk do východného Zairu. Oficiálne tvrdia, že po návrate pol milióna hutuovských utečencov do Rwandy, ktorú ovládajú ich nepriatelia Tutsiovia, už vyslanie intervenčných jednotiek do Ziaru už nie je potrebné. Naproti tomu štáty ZEÚ, bývalé to koloniálne krajiny vyslanie vojsk podporili. V "hre" je však podľa posledných správ 700 000 utečencov, ktorí blúdia stále po Zaire, a tí sa zatiaľ domov nechystajú.
Ak svet nechce, aby nasledovalo tretie a potom štvrté dejstvo tohto kravého konfliktu, nejakú fyzickú silu, ktorá by dohliadala na prímerie, tam bude musieť vyslať. Predovšetkým musí "očistiť" kmeň Hutuov od ich hutuovských teroristických milícií, ktoré sú zodpovedné za dva roky starú genocídu v Rwande. Okrem pravidelného prísunu humanitnej pomoci, budú musieť kontrolovať v Rwande dodržiavanie aspoň tých najzákladnejších práv: Rwandskí Tutsiovia totiž túžia po pomste. Rwanda najprv utečencov odmietala, teraz im ponúka otvorenú náruč. Za tým sa však môže skrývať veľa nepríjemností.
Preto sa netreba čudovať, že Američanom a OSN, ktorí zopárkrát na čiernom kontinente pohoreli, sa do Afriky nechce. V Bosne, ktorú kontrolujú hlavne americké vojská, sa vojnoví zločinci prechádzajú slobodne po ulici, a to sme iba v "civilizovanej" Európe. Všetko to potom zostáva opäť na európskych "kolonizátoroch", ktorí opäť budú musieť liečiť adoptívne choré africké deti. Otázne je dokedy.
Autor: PETER BÁLIK, (Autor je stálym spolupracovníkom SME.)
